Reštart Islandu: Ako sa malému ostrovu podarilo opäť nakopnúť svoju ekonomiku

To Islandu umožnilo za pomoci Medzinárodného menového fondu (ktorému pôžičku vo výške dvoch miliárd dolárov splatil o rok predčasne) zreformovať ekonomiku a prebudovať finančný systém. Zároveň je to jedna z mála krajín, ktorá odsúdila 26 top bankárov zodpovedných za finančnú krízu a vytvára alternatívu ku kapitalistickému systému.

Ako na tom Island je

V priebehu marca islandská vláda zrušila všetky zostávajúce kapitálové kontroly, ktoré zaviedla ešte v reakcii na krízu v roku 2008. Podľa ministerstva financií oživenie ekonomiky dosiahlo už dostatočnú úroveň, ktorá toto zrušenie umožňuje.

„Odstránenie kapitálových reštrikcií, ktoré v čase finančného pádu krajiny stabilizovali menu a ekonomiku, predstavuje zavŕšenie návratu Islandu na medzinárodné finančné trhy,“ uviedlo ministerstvo.

Dáta mu dávajú za pravdu. Od roku 2010 si islandská ekonomika každoročne pripísala niekoľko percent v raste hrubého domáceho produktu. Najaktuálnejšie údaje za minulý rok podľa tamojšieho štatistického úradu dokonca naznačujú, že sa ekonomika môže prehrievať – v štvrtom kvartáli minulého roka rástla o 11,3 percenta v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015 a za celý vlaňajšok si pripísala až 7,2 percenta.

Ekonomický rast pomáha aj číslam nezamestnanosti – po ich skokovom náraste o štyri percentuálne body na začiatku krízy postupne dochádza k zotavovaniu a miera nezamestnanosti každoročne klesá.

Podobný vývoj zaznamenáva aj dlh islandskej vlády, ktorý sa kvôli záchrane bankového sektora a veľkým infraštruktúrnym výdavkom počas krízy vyšplhal v roku 2011 až na 95 percent HDP. Odvtedy klesol na vlaňajších 61 percent a podľa predikcie Centrálnej banky Islandu bude klesajúci trend pokračovať aj naďalej.

Neortodoxná cesta

Za pokrízovým ekonomickým úspechom Islandu sa skrýva kombinácia niekoľkých faktorov. Jedným z najdôležitejších boli už spomínané kapitálové kontroly, ktoré skutočne fungovali. A ďalším z nich práve obrovské zadlžovanie vlády.

MMF aj Európska únia islandskej vláde radili obrovské škrty, čo však Islanďania odmietli aj v referende a vydali sa vlastnou cestou – veľkých investícií hlavne do infraštruktúry. Samotný MMF neskôr v analýze uznal, že znižovanie dlhov vďaka škrtom môže byť v niektorých prípadoch pre ekonomiku škodlivé.

Tretím výrazným faktorom bola veľká devalvácia meny. A celková kombinácia týchto faktorov, podľa nositeľa Nobelovej ceny za ekonómiu Paula Krugmana, bola úspešná. „Myslím si, že som bol jedným z prvých, ktorí poukázali na to, že islandská neortodoxná odpoveď na krízu bola účinná,“ napísal na Twitteri s odkazom na svoj článok z roku 2010.

V ňom okrem iného píše, že „na rozdiel od ostatných katastrofických ekonomík na európskej periférii – ekonomík snažiacich sa rehabilitovať vďaka úsporným opatreniam a deflácii – Island si vybudoval taký veľký dlh a ocitol sa v takých úzkych, že ortodoxné opatrenia boli vylúčené. Namiesto toho Island masívne devalvoval svoju menu a zaviedol kapitálové kontroly.“

„Ponaučenie z tohto príbehu sa zdá byť také, že ak budete mať krízu, je lepšie ju mať naozaj, naozaj zlú. Inak dopadnete tak, že budete brať rady od ľudí, ktorí vás budú ubezpečovať, že ešte viac utrpenia vám pomôže vyliečiť to, čo vás trápi,“ dodal P. Krugman na záver.

Turistický raj

Ekonomickému zotaveniu Islandu vo veľkej miere pomohol aj turizmus. Ostrovná krajina posledné roky prekonáva rekordy návštevnosti, čo taktiež súvisí s devalváciou meny – stala sa tým pre návštevníkov lacnejšou. Svojím dielom prispeli aj zahraniční filmári, keď sa tamojšia unikátna príroda objavila