Súčasný americký prezident Joe Biden aj jeho predchodca v Bielom dome Donald Trump sa v nedeľu na poslednú chvíľu snažili získať hlasy voličov pred utorkovými voľbami do Kongresu. Biden na univerzite v štáte New York hovoril k študentom, vyzdvihol silu a možnosti ich generácie. Trump na Floride varoval pred ,,siliacou tyraniou ľavice" a priživoval debatu o svojej možnej opätovnej kandidatúre do úradu v roku 2024, informovali zahraničné agentúry.
Republikáni vraj poznajú len dva výsledky
,,Ak pôjdete všetci k voľbám, demokracia bude zachránená. To nie je vtip," povedal Biden študentom univerzity Sarah Lawrencovej v New Yorku. ,,Pre vašu generáciu je to chvíľa, aby ju (demokraciu) bránila, chránila a zvolila si ju," dodal demokratický prezident, ktorý si pre svoje vystúpenie vybral pôdu, ktorá historicky podporovala Demokratickú stranu, poznamenáva agentúra AFP.
Biden prišiel podporiť guvernérku Kathy Hochulovú, ktorá čelí tvrdému tlaku republikánskeho protikandidáta Leeho Zeldina. Demokratku na poslednú chvíľu podporilo niekoľko význačných spolustraníkov vrátane exprezidenta Billa Clintona, viceprezidentky Kamaly Harrisovej alebo bývalej ministerky zahraničných vecí Hillary Clintonovej, píše BBC.
Ostrú kritiku v Bidenovom prejave zožali republikánski kandidáti, ktorí sú podľa neho ,,odpierači volieb". ,,Poznajú len dva výsledky volieb: buď vyhrali, alebo tvrdia, že boli podvedení," cituje z Bidenovho prejavu agentúra AP.
Od demokracie ku komunizmu, varuje Trump
Trump v Miami na Floride vo viac ako hodinovom prejave tvrdil, že Bidenovi demokrati vedú krajinu ku ,,komunizmu" a varoval, že za vlády demokratov by sa USA mohli ,,premeniť na komunistickú Kubu alebo socialistickú Venezuelu". Žiadal voličov, aby odmietli ,,radikálnych ľavicových maniakov". Výslovne sa obracal aj k hispánskym voličom, ,,náruč Republikánskej strany je vám otvorená," cituje Trumpa stanica BBC.
Na stretnutie prišiel Trump v červenej šiltovke, ktorá bola aj jedným zo symbolov jeho prezidentskej kampane. Trump zatiaľ oficiálne nepotvrdil, že bude opäť kandidovať, ale v nedeľu svojim stúpencom povedal, že to ,,pravdepodobne bude musieť zopakovať" a nech sa ,,tešia na novinky".
Biden aj Trump využívajú posledné dni pred voľbami na oslovenie nerozhodnutých voličov. Demokratická strana ale starostlivo volí, kde Biden vystúpi, a vyhýba sa štátom, kde je tesný rozdiel v odhadoch volebných výsledkov. Podľa prieskumu agentúry Reuters/Ipsos z utorka totiž schvaľuje Bidenov pracovný výkon iba 40 percent Američanov a jeho vystúpenie by tak mohlo byť kontraproduktívne, poznamenáva agentúra.
Prvá dáma Jill Bidenová v nedeľu navštívila Texas, štát s prevahou republikánov. ,,Voľba toho, kto povedie našu komunitu, je jedným zo spôsobov, ako môžeme žiť svoju vieru," povedala veriacim v baptistickom kostole na Wheeler Avenue v Houstone, píše Reuters. V pondelok pôjde Bidenová podporiť do Virgínie kongresmanku Jennifer Wextonovú.
Otázna zostane vojenská pomoc Ukrajine
Trumpa na jeho stretnutie v Miami prišiel podporiť floridský republikánsky senátor Marco Rubio. Na akcii naopak nebol republikánsky guvernér Floridy Ron DeSantis, ktorý je všeobecne považovaný za Trumpovho najvážnejšieho vyzývateľa v boji o stranícku nomináciu do prezidentských volieb, píše AP. DeSantis sa stretol so svojimi priaznivcami v inej časti štátu, držal sa ústredných tém svojej predvolebnej kampane, vrátane brojenia proti povinnému očkovaniu proti covidu-19 a vyhol sa priamej konfrontácii s Trumpom.
Kampaň v arizonskom Phoenixe narušil nález obálky s podozrivým bielym práškom v štábe republikánskej kandidátky na guvernérku Kari Lakeovej. Na mieste zasahovala polícia a hasiči, obsah obálky preverujú a nikto nemá zdravotné problémy, píše AP.
Američania budú v utorok hlasovať o novom zložení celej Snemovne reprezentantov a tretiny Senátu, a tiež o guvernéroch 36 štátov a troch teritórií. Prieskumy naznačujú, že Bidenovi demokrati môžu prísť o kontrolu nad oboma kongresovými komorami. To by malo zásadný vplyv na Bidenovu schopnosť presadzovať zákony a zároveň by to mohlo priamo ovplyvniť, či sa Trump rozhodne o dva roky opäť kandidovať na post prezidenta. Otázkou tiež je, ako by prípadná prevaha republikánov v Kongrese ovplyvnila americkú vojenskú pomoc Ukrajine.
Ďalšie dôležité správy
