Renáta Hall: Vedci sa z cudziny už zrejme nevrátia, no radi budú spolupracovať

Slovenských vedcov a vysokoškolských učiteľov v zahraničí sa opýtal na dôvody, prečo zostávajú v zahraničí, či by mali záujem sa na Slovensko vrátiť, a čo ich od toho najviac odrádza. Výsledky prieskumu opísala pre TREND.sk šéfka iniciatívy To dá rozum Renáta Hall.

Oslovili ste takmer dvesto slovenských vedcov a učiteľov v zahraničí. Koľkí z nich sa plánujú vrátiť na Slovensko?

Takmer polovica, teda 43 percent, nám odpovedala, že návrat na Slovensko neplánujú. Len každý štvrtý povedal, že o návrate uvažuje a ten zvyšok zatiaľ nevie, či by sa vrátili.

Prieskum medzi slovenskými vedcami, ktorí odišli do zahraničia - návrat Zdroj: To dá rozum

Ako to vnímate?

Je to silný signál. Je veľmi dôležité vedieť, že v čase odchodu to bolo naopak, teda že takmer polovica oslovených respondentov odchádzala zo Slovenska s tým, že je to len dočasné a len každý piaty mal jasno v tom, že sa už domov nechce vrátiť.

Prečo väčšina akademikov uprednostňuje zostať v zahraničí?

Najčastejší dôvod, prečo sa respondenti rozhodli zostať v zahraničí, bola vedecká a umelecká činnosť na vyššej úrovni, ďalej vyššie platové ohodnotenie, dostatok peňazí na vedeckú a umeleckú činnosť, či možnosť pracovať s kvalitnými vedcami a umelcami. V prípade najmladšej generácie respondentov vo veku od 24 do 35 rokov bolo jednou z najdôležitejších príčin pre odchod netransparentné rozdeľovanie grantových prostriedkov na Slovensku.

Kam mieria kroky akademikov po odchode zo Slovenska?

Líši sa to podľa veku „akademických emigrantov“. Tí, čo majú menej ako 35 rokov, prvotne odišli do zahraničia už na bakalárske, magisterské alebo inžinierske štúdium. Generácia nad 36 rokov išla do zahraničia častejšie až