Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti dosiahli vo voľbách vynikajúci výsledok – získali dva z ôsmich županských postov. V prieskumoch verejnej mienky pre parlamentné voľby sa pritom umiestňujú zhruba na piatej priečke. Je možné tento úspech pripísať odchodu I. Matoviča z čela strany? Spojili si voliči kandidátov OĽaNO s vystúpeniami novej političky na čele hnutia?
Čísla z prieskumov verejnej mienky hovoria skôr o opaku. Od nástupu V. Remišovej zaznamenali Obyčajní ľudia vo všetkých agentúrach pokles o zhruba jedno percento (z 9,3 až 10,5 percenta na 8,5 až 9 percent).
„Nechcem zvyšovať ani znižovať jej podiel na výsledku strany v župných voľbách, je pravda, že sa objavovala pri kandidátoch a promovala ich. Ten vklad tam určite je, ale neviem ho kvantifikovať,“ hovorí volebný expert a sociológ Martin Slosiarik.
Pravica uzavrela pred župnými voľbami zmluvu o koaličnej spolupráci Zdroj: SITA
Politológovia sa zhodujú, že hlavným dôvodom úspechu OĽaNO a ďalších kandidátov pravice bol dopyt voličov po alternatíve k Smeru-SD. Ukázalo sa však, že nemenej podstatným kľúčom k úspechu bola dohoda pravice na spoločných kandidátoch.
Vďaka nej z dopytu po zmene profitovala pri voľbe županov pravica a nie nezávislí kandidáti. Zmluva zabránila triešteniu hlasov pravicových voličov, ktoré by pomohlo nominantom Smeru. Mnohí voliči ocenili schopnosť spolupráce pravicových strán a dali im napokon prednosť pred nezávislými. Dohoda triumfovala v šiestich z ôsmich VÚC.
Koaličná zmluva
Koaličná dohoda pravice mala písomnú podobu a jej realizáciu riadili vo všetkých krajoch traja ľudia. Ľubomír Galko (SaS), Alojz Hlina (KDH) a V. Remišová (OĽaNO).
„Riešili sme to s V. Remišovou a A. Hlinom. Dohodli sme sa, že urobíme osem koaličných kandidátok na poslancov a pokúsime sa postaviť čo najviac spoločných kandidátov na županov. Podarilo sa nám to vo všetkých krajoch okrem Bratislavy, kde síce KDH nepodporilo Juraja Drobu, ale nepostavilo ani vlastného kandidáta, ani nevyjadrilo nikomu podporu,“ hovorí podpredseda strany Sloboda a solidarita Ľ. Galko.
Súčasťou dohody je aj postup po voľbách. Strany zaväzuje k vytvoreniu spoločného poslaneckého klubu v župnom zastupiteľstve a odmietnutie spolupráce s ĽSNS a Smerom-SD. „Strany tiež sľúbili, že ich poslanci vydržia v klube do konca volebného obdobia,“ dodáva Ľ. Galko.
Opoziční poslanci Igor Matovič, Veronika Remišová, Ľubomír Galko a Jozef Rajtár Zdroj: SITA
K základnej osi SaS-OĽaNO-KDH sa následne pripájali menšie pravicové strany ako OKS, NOVA či Zmena zdola. V každom kraji bola výsledná podoba koalície mierne odlišná a nominanti boli z inej strany, no výsledky sa dostavili všade okrem dvoch VÚC.
„Táto zmluva bola racionálna a dobrá voľba a som rád, že sa spolupráca vydarila a priniesla výsledky. Budeme preto pozitívne naladení na diskusiu o jej pokračovaní pred ďalšími voľbami,“ hodnotí predseda KDH A. Hlina.
„Od začiatku nám bolo jasné, že ak máme v župných voľbách uspieť, musíme sa spojiť a byť silnejší a súdržnejší ako strany vládnej koalície. Strany našej protikorupčnej alternatívy majú síce rozdielne názory na riešenie niektorých problémov Slovenska, napriek tomu sme sa dohodli na spoločnom postupe. Som veľmi rada, že naše hnutie, ale aj celá naša koalícia dosiahla taký úspech,“ hovorí V. Remišová.
Bez cirkusu
Táto spolupráca bola vo výraznej miere možná práve pre výmenu na čele OĽaNO. Keď sa v máji tohto roka I. Matovič stiahol z politiky, spred kamier odchádzal kontroverzný politik so záľubou v teatrálnych gestách a s množstvom nepriateľov.
Spomeňme, ako sa v parlamente takmer pobil s poslancom Smeru-SD Ivanom Vargom nad maketou premiéra Roberta Fica, ako obhadzoval poslanca SaS Martina Poliačika injekčnými striekačkami, ako si nahrával Radoslava Procházku, ako rečami o zrade voličov pravidelne rozčuľoval šéfa Mosta-Híd Bélu Bugára a ďalších potenciálnych kolegov posielal na detektor lži.
Miesto politika, ktorý v rozpore so základnými poučkami politickej učebnice skôr rozdeľoval, ako spájal, prišla na scénu distingvovaná absolventka zahraničných univerzít. V. Remišová priniesla do vystúpení a diskusií spolu s kritickými argumentmi aj noblesu a diplomaciu, do rokovaní ochotu spolupracovať a priestor pre dôveru.
Predchádzajúci cirkus vystriedala štandardná politika. Koaličný potenciál OĽaNO sa s odchodom I. Matoviča a nástupom V. Remišovej výrazne zlepšil. A výsledok v župných voľbách je do značnej miery ovocím tejto zmeny. A môže byť inšpiráciou aj pre iné strany na zmenu kontroverzného lídra.
Treba dodať, že na propagácii vychádzajúcej politickej hviezdy systematicky pracovala strana aj samotný I. Matovič.
„Myslím, že dnes už nikto nepochybuje, že OĽaNO nie je len Matovič. To bol a je môj cieľ. Výsledok v župných voľbám vnímam skôr ako ocenenie nášho dobrého výberu kandidátov zo strany voličov a tiež ako efekt koalície. Čísla OĽaNO však musíme merať v individuálnych prieskumoch,“ hovorí I. Matovič.
