Tradičné remeslá, ktoré kedysi bývali atrakciou v bosnianskom meste Mostar, pomaly vymierajú. To aspoň tvrdí šesťdesiatšesťročný rytec Osman Badžak, ktorý už 46 rokov vyklepáva a ryje tie najkrajšie motívy na tenké medené doštičky.
„Remeselníkove ruky vdychujú kovu život a pretvárajú ho na diela obdivované turistami, ktorí navštevujú malú dielňu na starom bazáre zvanom Kujundžiluk,“ píše sarajevský denník Dnevni Avaz.
„Už tu nie sú holičstvá, ale ani krajčírstva, obchodíky s brošňami, sústružnícke dielne a malé zlatníctva, vďaka ktorým mala obchodnícka a remeselná časť mesta zvláštne kúzlo,“ povedal O. Badžak.
„Je to zvláštne. Nepochopím, prečo sa niekto nepostaral o to, aby tie malé dielne prežili. Veď, bez ohľadu na to, či by sa v nich naozaj vyrábalo alebo nie, by aj tak boli atraktívne,“ dodal. Už len smutne si spomína na časy pred občianskou vojnou v 90. rokoch, keď žilo mesto čulým ruchom.
Dnes je remeselná štvrť podľa Badžakových slov úplne iná. „To, čo ja a moji kolegovia dodnes robíme, bývalo cenené povolanie. Dnes naše výrobky nahradil čínsky tovar, ktorý je na prvý pohľad rovnaký ako náš a ktorý zaplavil obchody. Je lacnejší, takže turisti radšej siahajú po ňom. To je absurdné,“ sťažuje sa starý remeselník.
Len výnimočne sa nájde mladý človek, ktorý pokračuje v rodinnej tradícii, predtým odovzdávanej z generácie na generáciu. „Ja som pokračoval po mojom otcovi, ten po jeho. A mám šťastie, že i moji synovia a dcéra majú remeslo rovnako radi, takže naša tradícia nevymrie. Dielňu som už prepísal na dvanásťročného vnuka. Aj to je signál, že budem mať nasledovníkov. Nakoniec, som už na dôchodku a pracujem len pre potešenie,“ zveril sa O. Badžak.
Okrem vlastných výrobkov ponúka vo svojom obchodíku i všelijaké starožitnosti od žehličiek a kanvíc až po špeciálnu schránku na šaty pre nevestu. Napriek tomu sa však dnešné zárobky s tými predvojnovými vôbec nedajú porovnať.
„Za Titových čias som denne zarobil aj 2000 mariek (približne 1000 eur). Dnes rovnaké množstvo peňazí zarobím za 15 dní, aj to len v plnej sezóne. Predtým ľudia o starožitnosti stáli, dnes ale zaujmú len málokoho. Osobitne tie väčšie. Napríklad túto vzácnu skriňu za 1000 eur asi nepredám," povzdychol si pamätník lepších časov.
Ako si spomína, kedysi na starej čaršiji kvitol nielen obchod, ale aj láska. "Naproti mali odjakživa dielňu moji dnešní priatelia. Mali krásnu dcéru, do ktorej sa zahľadel môj syn. A bola z toho láska, z ktorej sa neskôr narodili moje tri vnúčatá," usmieva sa O. Badžak.
Zdroj: SITA / AP
Ilustračné foto - SITA / AP
