„Naša členská základňa bola veľmi rozladená pokusmi o dekriminalizáciu drog, o presadzovanie Istanbulského dohovoru napriek tomu, že sme niekoľkokrát povedali, že ho nechceme,“ uviedol A. Hrnko pre portál HNonline.sk.
Dodal, že ani v súdnictve nevidno želaný pokrok. Odvoláva sa na silné signály z prostredia strany.
Zásadný obrat
V sobotu a v nedeľu prebiehajú intenzívne koaličné rokovania, po ktorých budú nasledovať pondelňajšie, resp. utorňajšie zasadnutia najvyšších straníckych orgánov Mosta-Híd a SNS. Tie čelným predstaviteľom strany určia rámce, v ktorých budú s koaličnými partnermi rokovať o podobe vlády.
Národniari doteraz žiadne personálne požiadavky ani iné konkrétne predstavy o rekonštrukcii vlády nezverejňovali, výroky A. Hrnka znamenajú zásadný obrat vo vývoji politickej krízy. L. Žitňanská je straníckou dvojkou v Moste-Híd a jej postavenie zatiaľ nespochybňoval ani Smer.
Pozornosť médií sa dosiaľ najviac sústredila na vývoj v Smere, ktorý sa s výnimkou odstúpenia ministra kultúry Mareka Maďariča a premiérovho najbližšieho spolupracovníka Romana Šípoša obmedzil len na prejavenie záujmu rokovať s koaličnými partnermi.
Most bude diskutovať, či vo vláde vôbec ostane
V agentúre SITA a denníku Pravda, ktoré zvyčajne prinášajú informácie z prostredia strany medzi prvými, v strane intenzívne diskutovali o konci Roberta Kaliňáka na poste ministra vnútra. Ako možnú náhradu uvádzali jeho štátnu tajomníčku Denisu Sakovú.
Odchod R. Kaliňáka, ako aj vytvorenie medzinárodného tímu na vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, otvorene žiada Most-Híd. Začiatkom týždňa však stranu čakajú rokovania o tom, či vôbec zotrvá vo vláde. Jej koniec navrhne prinajmenšom krajský predseda z Trenčína Jozef Maďar.
Prezident Andrej Kiska za prijateľné považuje len dve možnosti – rozsiahlu rekonštrukciu vlády s tým, že by jej aspoň 76 hlasmi vyjadril dôveru parlament, alebo jej demisiu a vypísanie predčasných parlamentných volieb. Parlamentná i mimoparlamentná opozícia presadzujú výlučne predčasné voľby.
