V prostredí dominantných energetických hráčov stráži zisky firiem a ceny regulátor, nie premiér. Teda taký nejaký bol úmysel ľudí, ktorí napísali regulačné normy.
Na Slovensku momentálne stráži zisky a ceny predseda vlády a regulátor pritakáva. No pasovaním sa do úlohy strážcu môže Robert Fico spotrebiteľom pripraviť nemilé prekvapenia.
Dnes zastavené zdražovanie môže byť zajtra skokový rast. Kriviť regulačné vzorce a tlačiť na regulátora v rozpore s platnými pravidlami znamená riskovať súdne spory.
Drahší plyn?
Slovenský plynárenský priemysel (SPP) požiadal Úrad pre reguláciu sieťových odvetví o úpravu cien zemného plynu pre domácnosti v júli. Chcel ich zvýšiť od septembra takmer o šestnásť percent.
Úrad nevyhovel, údajne pre nedostatočné zdôvodnenie a nezrovnalosti v dokumentoch. Plynári, naopak, tvrdia, že požadované dokumenty predložili a zdôvodnenie je korektné.
No zamietnutie žiadosti môže znamenať, že ak SPP má reálne nárok na zvýšenie cien, musí zdražovať prudšie. Koncom minulého týždňa poslal novú žiadosť. Vzhľadom na kratší čas, počas ktorého si firma bude dorovnávať rozdiely medzi nákupnými cenami plynu, žiada SPP zvýšenie cien pre domácnosti o 19,8 percenta od 3. novembra.
„SPP v zmysle platných legislatívnych pravidiel opäť predložil regulačnému úradu všetky doklady potrebné na rozhodnutie o úprave cien zemného plynu pre domácnosti,“ píše sa v stanovisku plynárov.
SPP zvyšoval ceny plynu pre domácnosti naposledy v novembri 2006. V januári minulého roka ich spoločnosť znížila v priemere o štyri percentá.
Ostatný návrh označil R. Fico za šialený a poukázal na minuloročný zisk vyšší ako 16 miliárd korún. Už nepovedal, že viac ako polovica zisku plynárov putuje do štátneho rozpočtu. Plus dane.
Podľa premiéra by štát rád kúpil späť SPP za toľko, čo zaplatili privatizéri. Peniaze by sa vraj našli, no nepovedal kde. Zabudol aj na infláciu, aj zhodnotenie firmy.
Riaditeľ E.ON Ruhrgas pre vzťahy s medzinárodnými médiami Adrian Schaffranietz TRENDU povedal, že firma prišla ako dlhodobý investor a záujem o SPP stále má. O vystúpení premiéra vedel, no nemecký akcionár nedostal od slovenskej vlády žiadnu ponuku na spätné odkúpenie jeho podielu.
(Ne)omylný úrad
Argument silného nárastu cien ropy, ktorá vstupuje do kalkulačného vzorca, regulátor v júlovej požiadavke plynárov neuznal. Úrad na tento rok počítal s priemernou cenou na úrovni 78 dolárov za barel.
Realita od januára do augusta bola takmer o 45 percent vyššia, cena dosiahla 113 dolárov. Napriek tomu regulátor zamietnutie návrhu komentoval nedostatočným zdôvodnením výraznej zmeny ekonomických parametrov a nepredložením relevantných dôkazov.
Vzorec výpočtu ceny hovorí exaktne o položkách, ktoré doň vstupujú, a o ich váhe. Z jedného vzorca by nemali vyjsť rôzne čísla. Iba ak regulátor povýši vlastný odhad vývoja cien nad odhad regulovaného subjektu.
V praxi to znamená, že ak by tohtoročná priemerná cena ropy mala dosiahnuť „úradných“ 78 dolárov za barel, môže sa svet v posledných mesiacoch tešiť na prudké zlacnenie čierneho zlata až do záporných hodnôt.
S ropou čaroval regulátor aj pred štyrmi rokmi. Vtedy rozhodoval o zmene tarify pre domácnosti aj maloodberateľov. Keď počítal, o koľko zvýšiť cenu bytovým zákazníkom, vyšlo mu, že ropa Brent bude stáť 38,5 dolára za barel.
V rovnakom čase použil pre tú istú veličinu iné číslo – 43 dolárov za barel. To vtedy, keď posudzoval zmenu ceny pre vtedy ešte regulovaných maloodberateľov.
Závislý od premiéra
Ľudia z prostredia úradu priznávajú, že tlaky na činnosť regulátora existovali aj počas vlády Mikuláša Dzurindu. Ale potvrdzujú, že politický tlak zosilnel po nástupe novej garnitúry.
Tá mala vlastné predstavy o fungovaní úradu a vývoji regulovaných cien. Podľa informácií TRENDU úrad opustilo viacero ľudí práve pre nezlučiteľnosti predstáv vlády o regulácii s jeho deklarovanou nezávislosťou.
Priania premiéra R. Fica o fungovaní trhu a regulácii sa pretavili do novely zákona o regulácii a do zákona o energetike. Už pred dvoma rokmi upozorňovali regulované subjekty, ale aj vtedajší predseda úradu Dušan Dvorák, že nové znenia „nabúrajú nezávislosť“.
Hodnotil tak možnosť ministerstva hospodárstva či ministerstva životného prostredia vyjadrovať sa o cenových návrhoch, ktoré posudzuje regulátor. Ministerstvá môžu aj nemusia mať námietky. Regulátor môže aj nemusí vyjadrenie ministerstiev akceptovať.
Nemožno nevidieť, že akákoľvek snaha dominantných hráčov v energetickom biznise zvýšiť ceny naráža na námietky premiéra skôr, ako narazí na námietky regulátora. Ten podľa informácií TRENDU v zastúpení predsedom Rady pre reguláciu Jozefom Holjenčíkom s premiérom diskutuje.
O čom sa za zatvorenými dverami rozprávajú, možno len tušiť. Súdiac podľa vystúpení premiéra odchádza J. Holjenčík zo stretnutí s pomerne presným a jednoduchým zadaním. Nezdražovať.
Drahé nezdražovanie
Tlak vlády na ceny prináša okrem zdanlivej výhody krátkodobého zamrazenia ich rastu niekoľko rizík. Od vzniku krížových dotácií, skokového rastu cien v budúcnosti cez žaloby energetických firiem pre straty vznikajúce reguláciou v rozpore so zákonom.
V prostredí dominantných hráčov má regulácia význam. No musí byť správne nastavená. Príliš laxná umožňuje firmám zneužívať postavenie.
Príliš prísna môže vytláčať zo sektora potrebné investície a odďaľovať príchod konkurencie hlavne do chráneného sektora domácností. Tie sa podľa všetkého tak skoro alternatívnych dodávateľov nedočkajú, aj keď firemná klientela si už dávnejšie môže v elektroenergetike dodávateľa vyberať.
Posun nastal aj v plynárenstve. Firemných zákazníkov zháňajú spoločnosť Vemex s krytím Gazpromu aj Východoslovenská energetika. Podľa regulačného úradu konkurenciu motivovala zmena regulácie.
Od začiatku budúceho roka nebude regulátor obmedzovať výnosy regulovaných subjektov, ale určí stropnú cenu služby. Napríklad za distribúciu. Práve výška distribučných poplatkov bola podľa odberateľov plynu hlavná prekážka pri snahách nakúpiť inde než v SPP.
Vysoké poplatky eliminovali výhodu nižšej nákupnej ceny, tvrdili. Ľudia z biznisu a budúci konkurenti SPP preto hovoria, že tlak na ceny za distribúciu je krok správnym smerom. Na rozdiel od tvrdošijného držania koncových cien pre domácnosti.
Foto - Flickr.com
