Ekonomiky strednej a východnej Európy by mali v rokoch 2024 a 2025 vzrásť o takmer tri percentá. Podobná miera rastu sa očakáva aj na západnom Balkáne. Bude to výrazne viac ako v krajinách západnej Európe. Predpokladajú to analytici medzinárodnej bankovej skupiny UniCredit v aktuálnom vydaní svojho ekonomického prehľadu CEE Quarterly.
„Miera rastu v regióne strednej a východnej Európy sa v tomto roku blíži k svojmu potenciálu, zatiaľ čo západná Európa je s rastom 0,5 percenta pod svojím potenciálom,“ zhodnotil hlavný ekonóm UniCredit pre strednú a východnú Európu Dan Bucsa počas fóra zameraného na tento región, ktoré sa konalo tento týždeň vo Viedni.
K oživeniu rastu v strednej a východnej Európe pravdepodobne povedie spotreba domácností, k čomu prispeje rýchlejší rast reálnych miezd, rastúce pôžičky v prostredí nižších úrokových sadzieb a pozitívny vplyv cien nehnuteľností na bohatstvo. Očakáva sa, že kapitálové výdavky a vývoz prispejú k rastu najskôr od druhého polroka 2024.
Posledné pokojné voľby
Rozpočtové deficity budú podľa ekonómov pod hranicou tri percentá hrubého domáceho produktu v rokoch 2024 a 2025 v Bosne a Hercegovine, Bulharsku, Chorvátsku, Česku a Srbsku. Vo väčšine krajín strednej a východnej Európy budú fiškálne impulzy pre ekonomiku negatívne. Fiškálnu úpravu podľa analytikov spomalí nabitý volebný program. Zároveň upozornili, že voľby v rokoch 2024 a 2025 budú poslednými voľbami pred tým, ako budú politici v regióne nútení riešiť zásadné demografické a hospodárske výzvy.
Kľúčové rozhodnutia
Analytici poukázali aj na najdôležitejšie rozhodnutia, ktoré by sa mali prijať v najbližšom období v súvislosti s regiónom strednej a východnej Európy. Patria k nim prijatie eura Bulharskom v roku 2025 alebo 2026, rýchlejšie rokovania o rozšírení medzi EÚ, krajinami západného Balkánu, Moldavskom a Ukrajinou, posilnenie geopolitického významu Poľska a Rumunska, ako aj miera podpory pre Ukrajinu. Ekonómovia vidia hlavné riziká okrem iného v ďalšom populizme politických strán, politickej nestabilite, znížení ratingu, či slabom zahraničnom dopyte vedúcom k recesii.
Ďalšie dôležité správy
