Hoci sa zvykne hovoriť, že v školstve na rozdiel od iných rezortov žiadna reforma nenastala, fakt je, že niekoľko zmien sa predsa len udialo. Na začiatok, zo školských osnov sa hneď po nežnej revolúcii vytratila socialistická ideológia. Ďalší posun nastal vo formálnom fungovaní škôl – decentralizovalo sa financovanie, preniesli sa kompetencie zo štátu na samosprávy.

Stále sa čaká na reformu obsahu a spôsobu výučby. Ministerstvo školstva síce na budúci rok avizuje zmeny, no keďže tie avizovalo už niekoľkokrát predtým, treba počkať, či budú reformné alebo iba kozmetické.

Odsúvaný obsah

Pokusov o obsahovú reformu bolo od roku 1989 niekoľko. Prvá ucelená koncepcia s názvom Konštantín sa na ministerstve školstva objavila päť rokov po nežnej revolúcii. Pár mesiacov nato sa vedenie rezortu zmenilo a pod jeho novou šéfkou Evou Slavkovskou sa projekt nezrealizoval.

O päť rokov neskôr na objednávku vtedajšieho ministra Milana Ftáčnika vzniklo Milénium – koncepcia národného programu výchovy a vzdelávania na najbližších desať až 15 rokov. Zásadné prvky koncepcie pretavilo ministerstvo v roku 2002 do návrhu nového školského zákona, ktorý však neprešiel schvaľovacím procesom.

Reforma školstva alebo kozmetické zmeny

Ďalší minister, Martin Fronc, začal reformu vzdelávania decentralizáciou financovania a riadenia školstva. Školský zákon predložil do parlamentu už ako poslanec. Neúspešne. Školský zákon chce do praxe zaviesť i jeho nástupca a súčasný šéf rezortu Ján Mikolaj. Legislatívny zámer už vláda schválila, paragrafové znenie chce ministerstvo predstaviť do konca tohto roka.

Ak sa zopakuje situácia zo schvaľovania vysokoškolskej novely, ktorú vládna koalícia napriek rozporom do poslednej chvíle jednohlasne podporila, zákon o výchove a vzdelávaní bude prijatý v priebehu budúceho roka.

Tridsať percent

Analytička Konzervatívneho inštitútu Katarína Humajová prízvukuje, že reforma má byť o vyvážení kompetencií medzi rezortom školstva a školami. Na súčasnom návrhu školského zákona sa jej nepáči, že štát si v obsahu vzdelávania ponecháva centralistickú právomoc. Pôvodným cieľom reformy bolo, aby učitelia a školy mali viac slobody v tom, čo a ako učiť. S tým, že štát určí povinné minimum a nastaví systém hodnotenia a kontroly.

O zmenách, ktoré chce presadiť ministerstvo, K. Humajová hovorí, že reformná je na nich iba rétorika, ktorou ich pomenúva. „Už len to, že ministerstvo chce vytvoriť jednotné učebnice cudzích jazykov, pretože spochybňuje pestrý výber zahraničných učebníc, hovorí o presadzovaní centralistického ducha,“ podotýka analytička. Na druhej strane víta zámer zaviesť povinné vyučovanie jedného cudzieho jazyka od tretieho ročníka základnej školy a ďalšieho o tri ročníky vyššie.

Aj v súčasnosti môžu školy upraviť 30 percent preberaného učiva podľa svojich predstáv. No predpísanú osnovu musia dodržať. Priestor na špeciálnejšie vzdelávacie aktivity im zákon necháva najmä mimo bežného vyučovacieho času. S tým, že na ich realizáciu si musia peniaze zháňať školy samy. Fakt je, že v posledných rokoch je už skôr výnimkou, ak sa škola nadštandardným aktivitám nevenuje.

Rozmachu inovatívnych spôsobov vyučovania by však pomohlo, keby ho školy mohli pružnejšie prepojiť na hlavný vyučovací proces. Aby sa mohli viac posunúť od encyklopedického memorovania k riešeniu výzev a rozvoju kreativity. Pri predpísanom objeme výučby, s ktorým nemožno hýbať, sa do vyučovacích hodín ťažšie vnáša individuálna práca so žiakmi.

Aj podniky

Rezort školstva chce v pripravovanom školskom zákone zabezpečiť aj kvalitu a motiváciu v odbornom vzdelávaní. Mieni to spraviť prostredníctvom aktívnejšieho vstupu zamestnávateľov na celoštátnej a regionálnej úrovni.

Podniky by podľa ministerstva mali formulovať kvalitatívne a kvantitatívne požiadavky na absolventov, participovať na ich profilovaní, na obsahu vzdelávania, ale aj na príprave učiteľov. Okrem toho by sa mali podieľať na modernizácii vybavenia škôl a vytvárať podmienky na praktickú výučbu. A tiež byť účastní pri overovaní vedomostí a zručností žiakov.

Stredoškolským ustanovizniam ministerstvo pripravuje možnosť udeľovať motivačné štipendiá. Na druhej strane, financie si musia zohnať v alternatívnych zdrojoch.

Model dlhodobého predvídania potrieb trhu práce pre potreby odborného vzdelávania a prípravy ministerstvo školstva v spolupráci s ústredím práce ešte len plánuje.

Foto - Vlado Benko