Úradníkov z Hodnoty za peniaze čoraz viac počuť vo verejnej debate. Aj tohtoročný rozpočet už nie je len súbor ničnehovoriacich čísel, ale obsahuje aj ciele, ku ktorým sa chce dopracovať. Počuť názor odborníkov, nielen politikov, však neznamená automatické víťazstvo. Na to, že reforma mala vlani obrovský mediálny ohlas, stala sa súčasťou programového vyhlásenia vlády a otvorene ju podporuje jeden z najsilnejších ministrov vlády Peter Kažimír, sa dalo urobiť oveľa viac.

Prvé výsledky sú sklamaním

Dobre to ilustrujú prvé výsledky jednotlivých rezortov v rámci revízie výdavkov reformy. Za prvý polrok sa v zdravotníctve, na doprave a v informatizácii urobila polovica sľúbených opatrení, aj to nemalá časť z nich len čiastočne. Taký je záver hodnotenia, ktoré dali dokopy analytici novej takzvanej Implementačnej jednotky z úradu podpredsedu vlády Petra Pellegriniho. Úradníci pritom upozorňujú, že ak na týchto troch rezortoch zásadne nezrýchlia tempo, až 40 percent z naplánovaných opatrení v tomto roku nestihnú urobiť vôbec. Teda žiadny extra úspech, ale slabota.

Ak si uvedomíme, že z tých troch oblastí jedine v zdravotníctve došlo k reálnej revízií výdavkov, pretože na ministerstve mali naozajstný záujem sa baviť a poskytnúť k tomu aj relevantné a dostupné dáta, výsledok vyznieva ešte horšie.

Ministerstvo zdravotníctva sa ako jediné zaviazalo usporiť skutočné peniaze, v tomto roku 174 miliónov eur, no za prvých šesť mesiacov usporilo len 27 miliónov eur. Najmä cez zníženie nadspotreby liekov, referencovaním špeciálneho zdravotníckeho materiálu a tiež v oblasti obstarávania zdravotníckej techniky, čiže aj smutne preslávených CTčiek. Veľké rezervy sú stále pri optimalizácii procesov nemocníc a nákladovo neefektívnych liekov.

Inštitút zdravotnej politiky hovorí, že za slabšími výsledkami je napríklad časový posun v opatreniach či metodologické nezrovnalosti a že ku koncu roka sa veľa vecí dobehne. Očakávať ale, že behom druhého polroka vynulujú 150-miliónové manko, môže len veľký optimista.

Pripomeňme si, že hlavným cieľom revízie výdavkov v zdravotníctve nie je sporiť peniaze, ale efektívnejšie ich míňať. Konkrétne chce rezort znížiť počet odvrátiteľných úmrtí na úroveň okolitých krajín, približne o dve až tri tisícky do roku 2020. V susedných štátoch umiera o tisícky menej ľudí než na Slovensku za de facto rovnaké peniaze, ktoré do systému tečú. Trošku hanba na krajinu, ktorá má ambíciu byť v užšom integračnom bloku krajín Európskej únie.

Asfalt tvrdí muziku

Hodnotenie revízie v doprave vyzerá na prvý pohľad výborne. Podľa Pellegriniho Implementačnej jednotky, ktorá sa bude pravidelne pozerať na praktický výkon rezortov v rámci reformy Hodnota za peniaze, si ministerstvo urobilo domáce úlohy na 62 percent už v prvom polroku. Oficiálne však ide len o formalitu. V skutočnosti rezort dopravy toho viac neurobil ako urobil. Chýba jasný zoznam investičných dopravných priorít, lepšie údaje o tom, koľko áut dnes a aj v budúcnosti bude jazdiť po slovenských cestách, kvalita takýchto údajov a tiež ich zverejňovanie.

Úradníci vo svojej hodnotiacej správe nezabudli zopakovať, že ministerstvo dáva málo peňazí na cesty I. triedy a že ich údržba a rekonštrukcia „má potenciál priniesť vysokú hodnotu za peniaze v relatívnom krátkom čase“. Podobne sú na tom železnice, kde sa zanedbáva údržba a modernizácia tratí, s čím potom súvisia vysoké výdavky na dopravu.

Platí, že stále prevláda politika, že keď investície, tak do asfaltu na diaľnice a čím viac, tým lepšie. Problém je, že na rezorte majú taký guláš v dátach a tiež v riadení projektov, že ambície vedenia ďaleko prevyšujú skutočné kapacity. Menšie kroky, ktoré nevyžadujú zložité úkony a veľa peňazí a zároveň dokážu zlepšiť situáciu v doprave pomerne rýchlo, sa nerobia vôbec.

Správa úradníkov len odzrkadľuje vlažný postoj, ktorý má ministerstvo dopravy k Hodnote za peniaze od jeho samého začiatku.

Ani Pellegriniho úrad pre investície a informatizáciu sa veľmi nevyznamenal. Z celkovo 24 opatrení v IT neurobil ani polovicu. Nevieme, ktoré stihol zrealizovať, ale výpočet toho, čo by mal urobiť ešte do konca tohto roka naznačuje, že viac sa o hodnote za peniaze rozprávalo, než pracovalo. Pretrváva napríklad problém s použiteľnými dátami, využívaním vládneho cloudu, merateľnými ukazovateľmi, so zverejňovaním zoznamu IT projektov a jeho verejným odpočtom. Nie sú zjednotené ani pravidlá pre posudzovanie investičných IT projektov, nehovoriac o praktickej využiteľnosti elektronických služieb štátu. Diplomaticky povedané, podpredseda vlády a jeho tím má čo dobiehať.

Skúsme byť optimisti

Implementačná jednotka začala fungovať od júna tohto roka. Skúsme byť optimistami a povedzme, že rezorty nepočítali s tým, že ich bude niekto kontrolovať a preto aj výsledky za veľa nestoja. Povedzme, že vedenie jednotlivých rezortov je citlivé na verejné pranierovanie a hanbu s tým spojenú, ak sa vykašlú na vlastné úlohy. V takom prípade by už druhé hodnotenie jednotky mohlo dopadnúť významne lepšie. Akurát skúsenosti z minulosti hovoria, že treba byť opatrní.

Bez pochýb Útvar hodnoty za peniaze na ministerstve financií pod vedením Štefana Kišša si pomaly získava rešpekt a obohacuje verejnú debatu o tom, ako robiť lepšie politické rozhodnutia. Ale tiež vieme vyhodnotiť, že jeden minister, Peter Kažimír, na úspech reformy nestačí. A tí ostatní, ktorí sa k nemu aspoň náznakom pridávajú (zdravotníctvo, životné prostredie), tiež nie.

Môžeme napríklad považovať plánovanú úsporu 111 miliónov eur v štátnom rozpočte na najbližšie tri roky v rámci tejto reformy za úspech? Môžeme, ak si povieme, že projekt ako taký tu vôbec nemusel byť. Ale ak tu už reálne funguje, na potlesk to nie je. Celých 111 miliónov, zanedbateľná suma, sa má počas troch rokov usporiť (lepšie míňať) len v rezorte životného prostredia.

Ďalšia revízia výdavkov na ministerstve práce a sociálnych vecí bola prehratým súbojom už pred letom, kedy vedenie odmietlo s Kažimírovými ľuďmi čo i len vecne debatovať. Pritom jasne poukázali aj na také absurdné míňanie, akými sú aktivačné príspevky. Tie sú síce určené na pomoc v boji proti nezamestnanosti, akurát vôbec nepomáhajú. A o školstve radšej pomlčíme.

Čo ak Kažimír odíde

Toto nie je text, ktorý by zaznával reformu Hodnota za peniaze. Naopak, autor má potrebu sa pýtať, či stav, kedy väčšina silných členov vlády reformu ani nerieši, je dlhodobo udržateľný.

Dnes projekt Hodnota za peniaze do veľkej miery stojí a padá na osobe ministra financií. O P. Kažimírovi sa pritom dlhodobo vie, že by sa rád posunul do európskych štruktúr. Je horúcim kandidátom na šéfa Eurogroupy, teda skupiny ministrov financií eurozóny. Ide o pozíciu, ktorú môže vykonávať popri domácom pôsobení na rezorte financií, dokonca je to žiadúce. Ak by sa šéfom stal, jeho motivácia odchádzať zo slovenskej politiky by na nejaký čas utíchla. Ale v prípade, že sa tak nestane, bude otázkou času, kedy sa pokúsi nájsť alternatívne riešenie. Veď skúste si predstaviť situáciu, ako sa dohaduje s Andrejom Dankom na podobe štátneho rozpočtu a musí pre pokoj v koalícii akceptovať aj také zbytočnosti ako selektívna podpora kúpeľníctva.

Optimizmus treba dať bokom. Nie je náročné si domyslieť, čo by znamenal odchod P. Kažimíra pre projekt Hodnota za peniaze v tejto chvíli. Čím dlhšie budú môcť jednotliví ministri poľahky ignorovať reformu v čase, kedy nad ňou drží ochrannú ruku minister financií, tým ťažšie sa bude držať projekt pri živote, keď jedného dňa tú ruku držať prestane.