Grécky premiér Alexis Tsipras môže oslavovať. V referende Gréci jasne odmietli reformy a ďalšie škrty od medzinárodných veriteľov a posilnili mu na najbližšie obdobie mandát. Referendum s skončilo debaklom: Zástancovia odpovede Nie zvíťazili s 61,31 percentami hlasov, pre Áno sa vyslovilo len 38,69 percenta voličov.
Aktualizované v pondelok 7:55 - Minister financií Janis Varoufakis sa dušoval, že ak Gréci otázku referenda odmietnu, do 24 hodín bude dohoda na svete. Problém je v tom, že v pondelok na svoj post rezignoval. Oznámil to na svojom blogu, kde priznal, že si je vedomý, že niektorí z predstaviteľov euroskupiny by uvítali, keby s nim už nemuseli rokonať. Jeho "neprítomnosť" by vraj uľahčila premiérovi Alexis Tsiprasovi vyjednanie dohody s eurozónou.
Kým na prvý pohľad grécka vláda bitku vyhrala, krajina ju prehrala na plnej čiare.
Skutočným dôvodom na radosť A. Tsiprasa a spol. by bolo, ak by európski štátnici aj po negatívnom gréckom referende v pondelok vyhlási tradičné „Nič sa nedeje, rokujeme ďalej“. Bola by to senzačná výhra gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa. Lenže to sa nestane a veritelia sa neplánujú (aspoň podľa indícií z nedele) Grécku plaziť a prosíkať.
Navyše, od pondelka sa grécka ekonomika vydala po neistej a neprebádanej ceste, na konci ktorej je drachma.
Grécko ECB na čas zachráni, alebo definitívne potopí
V najbližších hodinách sa rozhodne o osude gréckej ekonomiky, ktorú môžu potopiť grécke banky. Pokiaľ sa do pár dní neotvoria, začne sa skutočná kríza. Grécka vláda síce sľúbila, že banky sa otvoria po referende, ale ide skôr o utópiu ako realitu. Banky majú v hotovosti poslednú miliardu, čo je 90 eur na hlavu Gréka.
Banky môže udržať nad vodou len Európska centrálna banka, ktorá do gréckych bánk usilovne nalieva miliardy eur cez núdzovú úverovú linku ELA. Úvermi pomáha bankám s likviditou, aby mali z čoho dopĺňať cash v bankomatoch. Kľúčové bude, ako sa v najbližších hodinách ECB rozhodne.
V nedeľu síce člen Výkonnej rady ECB Benoît Cœuré sľúbil, že európska banka spraví všetko pre to, aby grécke banky udržala nad vodou, ale už teraz ELA dosahuje svoje kapacitné hranice.
Vývoj núdzovej úverovej linky ELA pre grécke banky Zdroj: Holger Zschaepitz
Ak by sa ECB držala striktných pravidiel, mala by urobiť presný opak – Grécko by od núdzových úverov odstrihla a zariadila by bankrot krajiny v priamom prenose.
ECB by ďalšie nalievanie likvidity do gréckych bank mohla zdôvodniť iba v prípade, že sa Grécko dohodne s eurozónou. Ak však európska banka usúdi, že záruky gréckych bánk za pôžičky nie sú dostatočné, a banky teda nie sú dostatočne solventné, nastane pravdepodobne bankový kolaps a krajina bude nútená vytlačiť vlastnú menu. Dokonca aj vtedy, ak by mala slúžiť len ako dočasná alternatíva k euru.
Na druhej strane, ECB si uvedomuje, že ak nechá banky smädné, prípadný bankrot ju bude stáť desiatky miliárd eur a stratám by sa nevyhli ani najväčší veritelia ako je Nemecko, Francúzsko alebo Španielsko.
Grécky minister financií Janis Varoufakis si to rovnako uvedomuje a so svojskou drzosťou povedal, že pád Grécka si eurozóna „nevezme na triko“. V rozhovore pre španielsky denník El Mundo povedal, že straty by dosiahli bilión eur (ekvivalent španielskeho HDP).
Grécko sa bude škvariť v oleji
Grécka vláda sebavedome požaduje reštrukturalizáciu dlhu, čo je v prípade odmietania reforiem vylúčená vec. Rovnaký postoj má eurozóna aj k tretiemu balíku pomoci vo výške takmer 30 miliárd eur, ktorý grécky premiér A. Tsipras žiadal vo štvrtok.
„Ako hlavný scenár tak vidíme situáciu, keď Európa bude vyčkávať. Grécko sa bude medzitým škvariť na oleji, ktorý si samo navarilo. Situácia v Grécku začne byť možno už od pondelka dramatická. A tu prichádza do hry niekoľko scenárov: pád gréckej vlády, výnimočný stav alebo tlačenie vlastných peňazí,“ vraví analytik Trim Broker Roland Ižip.
V nasledujúcich hodinách sa uvidí, ktorá strana bude tvrdohlavejšia. Grécka vláda bude argumentovať silným mandátom a operovať analýzou MMF, ktorý priznal, že ak chcú veritelia, aby grécke hospodárstvo bolo v nasledujúcich desaťročiach životaschopné, mali by odložiť prvé splátky dlhov o 20 rokov a poskytnúť Grékom nový úver. Na jednej strane analýza MMF hovorí o odpustkoch, ale v praxi šéfka MMF Christine Lagardeová vystupuje ako neoblomná vyjednávačka, ktorá nechce odpustiť ani cent.
V pondelok/utorok sa majú na tému Grécka stretnúť predstavitelia eurozóny (vrátane ministrov financií) a debaty o novom úvere či odpustení dlhu predýchajú len veľmi ťažko. Obávajú sa morálneho hazardu, ktorý môže inšpirovať k „neposlušnosti“ aj ostatných dlžníkov, ktorým veritelia požičali alebo v budúcnosti požičajú peniaze.
Slovenský minister financií Peter Kažimír dal včera večer na sociálnej sieti ochutnávku, ako bude asi debata prebiehať. „Odmietnutie reforiem nemôže znamenať, že Gréci sa dostanú k peniazom ľahšie,“ povedal.
Rejection of reforms by #Greece cannot mean that they will get the money easier
— Peter Kažimír (@KazimirPeter) 5. Červenec 2015Grexit je najpravdepodobnejší
V najbližších hodinách budú najpravdepodobnejšie dva scenáre: Ten optimistickejší - chaos v krajine a finančná neistota spôsobia masové demonštrácie, ktoré donútia A. Tsiprasa rezignovať. V predčasných voľbách zvíťazí opozícia, ktorá je naklonená reformám. Dohoda, ktorej výsledkom by mohol byť tretí balík pomoci, by mohol krajinu spasiť na niekoľko mesiacov.
Pesimistickejší variant sa končí Grexitom, teda odchodom Grécka z eurozóny. Tomu budú predchádzať vyrabované banky bez hotovosti. Tie v najbližších dňoch budú naďalej zatvorené a ECB ich bude (pri najlepšej viere) dotovať maximálne do 20. júla, kedy sú splatné grécke dlhopisy figurujúce dnes ako kolaterál v ECB. Dovtedy musí Grécko zaplatiť splátku európskej banke vo výške 3,5 miliardy eur. Keďže krajina nemá ani cent, splátku nezaplatí a Grécko vyhlási bankrot a zavedie starú menu drachmu.
„Nie“ v referende na súčasnej situácii Grécka nič nemení, pretože patovú situáciu v rokovaniach s veriteľmi nevyriešilo. Jeden rozdiel tu predsa len existuje. Výsledok referenda grécku vládu zabarikádoval a pri debatách s veriteľmi odstrihol od možných ústupkov. Od pondelka A. Tsipras aj J. Varoufakis musia trvať na tom, ako sa rozhodli obyvatelia Grécka. Grexit je preto najpravdepodobnejšia varianta tejto telenovely.
Referendum bolo teda úplne zbytočné a Gréci sa tak či tak musia vrátiť k rokovaciemu stolu. Navyše, ak bolo podľa A. Tsiprasa referendum triumfom demokracie, nebolo by férové urobiť referendum o Grécku aj v Nemecku, Fínsku alebo Holandsku?
