Recyklačný fond vznikol na podporu separácie a recyklácie odpadov za Dzurindovej vlády v roku 2001. Jeho krstný otec László Miklós z SMK vtedy hovoril, že zanikne časom sám od seba: keď si podnikatelia zabezpečia zber a zhodnocovanie odpadu vlastnými silami. Teda že fond postupne vyschne. Keď sa tak konečne začalo diať, objavili sa snahy, ako Recyklačný fond recyklovať. Výsledkom je kontroverzná novela zákona o odpadoch, s ktorou sa odmietol stotožniť aj inak veľký fanúšik súčasnej koalície, prezident Ivan Gašparovič.
Samostatné účty
Recyklačný fond vznikol na začiatku milénia, keď na Slovensku neexistovali kapacity na triedenie a recykláciu odpadov, ktoré vtedy západná Európa už dávno nehádzala do komunálneho kontajnera. Na plasty, oleje, kovy, viacvrstvové obaly či autovraky muselo Slovensko do vstupu do EÚ vytvoriť „efektívny systém ich zberu, triedenia a zhodnotenia“. V súčasnosti je Recyklačný fond jedným z troch zdrojov financovania projektov zberu a separácie odpadov. Okrem neho na tento účel slúžia eurofondy a Environmentálny fond. No práve Recyklačný fond má za sebou najdlhšiu históriu a vyše 130 miliónov eur vyplatených peňazí.
Myšlienka Recyklačného fondu je na prvý pohľad vcelku jednoduchá. Fond sa naplní zo štátom nariadenej „ekologickej dane“. Menšiu časť výťažku – doteraz deväť percent, podľa navrhovanej novely až pätinu – dostanú obce na podporu zberu a triedenia. Niečo zhltne správa fondu (tri percentá) a zvyšok sa použije na dotácie, najmä na výstavbu recyklačných závodov.
Formálne je transparentnosť fungovania fondu zabezpečená. Pre každú z desiatich odpadových komodít sa vedie samostatný účet, na ktorý chodia príspevky od podnikateľov z príslušného sektora. Firmy platia podľa sadzby za kilogram výrobkov alebo obalov, ktorú stanovuje vyhláška. Vyzbierané peniaze môže fond použiť iba na podporu projektov v rámci danej komodity.
Projekt a lobing
Prax je, pravdaže, zložitejšia. „Takýto model vytvára priestor pre korupciu a klientelizmus,“ mieni analytik Radovan Kazda z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika. Poukazuje na fakt, že až tretinu peňazí na projekty, v sumáre vyše miliardu v starej mene, dal fond desiatim najúspešnejším prijímateľom. A že prvá dvadsiatka prijímateľov peňazí zhltla polovicu objemu nenávratných dotácií. Najväčší prijímatelia sa podľa R. Kazdu vďaka subvenciám stali monopolnými hráčmi v recyklácii tej-ktorej komodity.
Sami podnikatelia o tom, ako vnímajú rozhodovanie fondu o predložených projektoch, veľmi hovoriť nechcú. Mimo záznamu pripúšťajú, že na úspech nestačí dobrý biznis plán, ale treba i kvalitný lobing. Jeden z podnikateľov, ktorý si – pochopiteľne – neželá byť menovaný, tvrdí, že ak mal fond na stole dva podobné projekty, vždy podporil ten, ktorého predkladateľ mu bol bližší. Fond od jeho vzniku prosilo o pomoc 440 fyzických a právnických osôb, úspešných bolo 280.
Riaditeľ fondu Ján Líška nekorektné praktiky pri hodnotení projektov – tiež pochopiteľne – odmieta. Koncentráciu dotácií na desiatku top prijímateľov vysvetľuje tým, že iba títo žiadatelia predkladali projekty s veľkými rozpočtami: „Keby bol niekto iný, kto by bol odvážny a investoval toľko peňazí ako oni, bol by rebríček iný.“
Veľká diskusia
Rozhodujúce slovo vo fonde má správna rada. Jej 16 členov – nominantov profesijných združení, zväzov, Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a štátu – schvaľuje projekty, stratégiu, smerovanie fondu. Každý komoditný sektor v nej má zástupcu, ktorý predkladá projekty, čo už prešli odbornými posudkami.
Niektoré zväzy sa sťažujú, že ich nominanti po čase zabúdajú hájiť ich záujmy. Napríklad Vladimír Šinák z oprávnenej organizácie Natur-pack, ktorý má v Republikovej únii zamestnávateľov na starosti odpady, spomína štyroch nominantov, ktorí si po pár mesiacoch pôsobenia v správnej alebo dozornej rade fondu začali hľadieť vlastný záujem. Podľa tajomníka únie Martina Hoštáka prestali poskytovať informácie o tom, čo sa vo fonde deje, prípadne prestali komunikovať úplne. Iný dôvod na toto správanie ako peniaze si V. Šinák nevie predstaviť. Podľa informácií TRENDU únia čoskoro vyzve svojich zástupcov vo fonde, aby odstúpili. Priamo ich odvolať až tak ľahko nemôže.
O tom, ako funguje správna rada, kolujú viaceré legendy. Samozrejme, iba mimo záznamu. Ako vraví človek blízky fondu, ktorý si neželá byť menovaný, projekty nebývajú predmetom veľkej diskusie. Ak ich ten-ktorý zástupca určitého komoditného programu odporučí, ostatní členovia rady zahlasujú za: „Ak by boli proti, mohlo by sa im to vypomstiť pri hlasovaní o projektoch, ktoré predkladajú oni.“ J. Líška to, samozrejme, odmieta. Tvrdí, že o každom projekte sa vedie „veľká diskusia“.
Prebytok kapacít
Okrem transparentnosti možno polemizovať i o efektívnosti dotácií Recyklačného fondu. Pre začiatok, fond sa pýši tým, že vyše 130 miliónov eur dotácií vytvorilo od roku 2002 vyše tisícku pracovných miest. V prepočte na jedno pracovné miesto tento ukazovateľ nevyzerá až tak dobre. Žilinská Kia dostala pri poslednom projekte dotáciu vlády v ekvivalente 55-tisíc eur na pracovné miesto.
Fakt tiež je, že projekty, ktoré fond podporil, vytvorili recyklačné kapacity niekoľkonásobne presahujúce potreby Slovenska. Konštatuje to analýza, ktorú si v tomto roku nechal fond vypracovať konzultačnou spoločnosťou Ernst & Young. Píše sa v nej, že vo všetkých analyzovaných sektorov – vozidlá, oleje, batérie, elektro a papier – sú momentálne recyklačné kapacity viac ako dostačujúce. A že budú stačiť do roku 2012. Mimochodom, fond nepovažoval za potrebné štúdiu za takmer 90-tisíc eur zverejniť, napríklad na webstránke. Podľa J. Líšku vlastne nehovorí nič nové.
Kritici tvrdia, že kapacít je nielen nadbytok, no sú i menej efektívne ako nedotovaní spracovatelia zo zahraničia. Štefan Dobák z IT Asociácie Slovenska to ilustruje na príklade jedného z najväčších poberateľov prostriedkov z fondu, firmy Elektro Recycling. Tvrdí, že oproti českým i rakúskym spracovateľom elektroodpadu má trojnásobne vyššiu cenu a zároveň dosahuje nižšiu mieru zhodnotenia. No do cudziny pozostatky elektrických a elektronických zariadení vyviezť nemožno, lebo zákon zakazuje vývoz nebezpečného odpadu. Do tejto kategórie spadá väčšina elektroodpadu. Za obmedzenie voľného trhu sa chystá Asociácia dovozcov audiovizuálnej techniky a IT Asociácia Slovenska žalovať Slovensko na Európskom súde.
Jedným z vysvetlení prehnaných cien niektorých slovenských spracovateľov sú vysoké odpisy, ktoré sa započítavajú do ceny. Analytik R. Kazda si myslí, že predkladané projekty sa zvyknú nadhodnocovať, aby fond zaplatil väčšinu nákladov, prípadne i celú investíciu. Dokázať to, pravdaže, nevie. Ťažká si, že fond mu odmieta poskytnúť detailné informácie s odôvodnením, že si to príjemcovia dotácií neželajú.
Šéf fondu J. Líška na nadhodnocovanie rozpočtov v projektoch priestor nevidí. Argumentuje, že dotovaný podnikateľ musí na dodávku, napríklad technológie, robiť výberové konanie. A že na efektívnosť tendra dohliada aj zástupca fondu. Fakt je, že kontrolovať hospodárenie Recyklačného fondu nie je až také jednoduché. Môže ho kontrolovať inšpekcia životného prostredia a Najvyšší kontrolný úrad: no iba formality, nie efektívnosť prideľovaných dotácií.
Do sto percent
Až doteraz sa aspoň niektorí podnikatelia mohli platbám do Recyklačného fondu vyhnúť. Ak splnili recyklačné limity prostredníctvom kolektívnych systémov alebo oprávnených organizácií. Firmy, ktoré mohli ísť touto cestou, tvrdia, že ich to vyšlo podstatne lacnejšie. Kým napríklad za plasty sa do fondu platí 17 centov za kilogram, oprávneným organizáciám stačila desatina tejto sumy. To preto, že medzi nimi panovala konkurencia.
Novela zákona o odpadoch to má zmeniť. Prezident ju síce nepodpísal, no ak poslanci parlamentu jeho veto prelomia, od januára budúceho roka začnú platiť nové pravidlá. Ak aj firma splní limit, musí fondu doplatiť recyklačné poplatky do sto percent. Podpredsedníčka ZMOS a tiež podpredsedníčka správnej rady Recyklačného fondu Viera Krakovská vysvetľuje, že za zmenu lobovali, lebo si od nej sľubujú viac zdrojov na pokrytie separácie odpadu, ktorá v časoch krízy ide do straty. „Nemôžeme predsa občanom zvyšovať poplatky za odvoz odpadu. To by nezvládli,“ mieni.
Otázka je, či a prečo sa mestá a obce v separácii odpadu dostávajú do červených čísiel. Šéfka oprávnenej organizácie Envi-pak Hana Nováková si myslí, že záleží na tom, aké majú obce zmluvy so zbernými spoločnosťami, prípadne či majú vlastné technické služby.
Nové peniaze
Kritici novej právnej úpravy očakávajú, že vďaka novele môže na účet Recyklačného fondu pribudnúť sto miliónov eur ročne. Najviac od predajcov elektroniky, vyše 50 miliónov. Fond je v predikciách príjmov triezvejší. V budúcom roku očakáva príspevky za 26 miliónov eur. Na porovnanie, v tomto roku má naplánované príjmy 18,4 mil. €.
Tak či onak, o využití vyšších príjmov má už fond, ZMOS i rôzne záujmové skupiny predstavu. Hoci, ako naznačuje štúdia spoločnosti Ernst & Young, fond už splnil pôvodný cieľ – vybudovať recyklačné kapacity, a teda nepotrebuje ďalšie peniaze. No J. Líška je napríklad presvedčený, že budúcnosť fondu sa spája s ďalšími komoditami, ktorých zber a recykláciu zatiaľ nepodporuje: textil, stavebný odpad, drevo.
Ďalší možný spôsob, ako „použiť“ nové peniaze, je subvencovanie prevádzky recyklačných kapacít. To fond doteraz nerobil. Prvou lastovičkou je v tomto roku poskytnutý prevádzkový úver spoločnosti Kovod Recycling vo výške 12 miliónov eur. Už od konca vlaňajška má fond na stole žiadosť o vykrytie strát od spracovateľov autovrakov. Podľa informácií TRENDU je táto požiadavka na čakacom liste.
J. Líška spomína aj možné dotácie na lepšie zhodnotenie odpadu. Ako príklad uvádza poshredrovaciu technológiu, ktorú chce kúpiť Kovod, aby zvýšil vyťažiteľnosť materiálu z vraku vozidla.
A napokon, aj ZMOS, aj Recyklačný fond deklarujú väčšiu podporu zberu, ktorá vo fonde doteraz zaostávala. V. Krakovská hovorí, že najmä obce by mali byť aktívnejšie, napríklad v budovaní zberných dvorov. Zatiaľ sú skôr pasívne. Analytik R. Kazda odhaduje, že obce za posledné roky získali na projekty odpadového hospodárstva sotva deväť percent všetkých dotácií fondu. A V. Krakovská pripúšťa, že obciam sa do projektov na zber a recykláciu veľmi nechce.
Odísť z biznisu
Viacerí výrobcovia a dovozcovia, najmä elektrozariadení, batérií, ale aj potravín, avizujú, že nové poplatky pre Recyklačný fond budú musieť preniesť do cien pre spotrebiteľov. Tie podľa nich porastú v desiatkach percent. Predseda správnej rady fondu Juraj Dlhopolček tvrdí, že na zvyšovanie cien nie je dôvod. Napríklad pri PET fľaši by bol poplatok iba niekoľko desatín eurocenta.
Mário Lelovský z Asociácie dovozcov audiovizuálnej techniky tvrdí, že napríklad v elektre je to iné. Podľa neho mali obchodníci pred krízou marže desať až dvadsať percent. Ak z dôvodu poplatkov zdvihnú ceny v závislosti od hmotnosti spotrebiča o desať až tridsať percent, bez zvýšenia koncovej ceny to neutiahnu: „Časť z nich bude musieť odísť z biznisu.“
Vyššie ceny v predajniach na Slovensku by pre obchodníkov znamenali návrat na začiatok roka, keď sa pre pohyby okolitých mien k euru vo veľkom rozbehla nákupná turistika k susedom. Š. Dobák si myslí, že okrem krachov predajcov a dovozcov to povedie k ďalšiemu zvyšovaniu nezamestnanosti. Nehovoriac o tom, že štát príde o DPH z predaja.
Ťažkostí sa obávajú i potravinári, ktorí by mali platiť viac za balené výrobky. Iste, obaly na potravinách majú nízku hmotnosť, takže balené výrobky dennej spotreby by nemali zdražieť tak výrazne ako elektrospotrebiče. Miroslav Jurkovič zo Slovenského združenia pre obaly a životné prostredie odhaduje nárast na maximálne desať percent. No podpredseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Dušan Janíček hovorí o „dramatickom sťažení konkurencieschopnosti“ domácich výrobcov.
Virtuálne potvrdenky
Z novely zákona o odpadoch môžu naopak ťažiť spracovatelia. Nová legislatíva ich korunuje do pozície jediných, ktorí budú vydávať potvrdenia oprávneným organizáciám na plnenie limitov. Obchodný riaditeľ odpadovky A.S.A Peter Krasnec tvrdí, že príjem za vydávanie potvrdeniek je momentálne pre nich iba okrajovou záležitosťou. Nová právna norma to môže zmeniť. A z potvrdeniek sa môže stať vcelku významné prilepšenie. Keďže sa firmy budú chcieť ešte vo väčšej miere vyhnúť platbám do Recyklačného fondu, dopyt po potvrdenkách stúpne. Čo môže viesť k vyšším cenám.
Manažér oprávnenej organizácie Limit Recycling Slovakia Radoslav Záhumenský mieni, že novela zákona podporí vytváranie „virtuálnych potvrdeniek“. Za odpad, čo spracovatelia dovezú zo zahraničia a vykážu ako slovenský, prípadne za odpad, ktorý fyzicky ani nemajú. Už teraz sa podľa neho dajú na ten istý odpad vydať potvrdenia pre dva subjekty.
Aj V. Krakovská uznáva, že zákon dáva spracovateľom veľkú moc: „Verím, že ju nezneužijú.“ Jej výrok vyvolal u viacerých ľudí z oprávnených organizácií trpký úsmev, lebo si myslia, že práve spracovatelia tlačili ZMOS, Recyklačný fond a poslancov parlamentu do zmien v legislatíve.
Významný vplyv vo fonde majú podľa kuloárov tí spracovatelia, ktorí od neho v minulosti dostávali dotácie. Viacerí z nich sú členmi Republikovej únie recyklačného priemyslu. Hlavní predstavitelia, najmä z okolia Banskej Bystrice, sa podľa ľudí z brandže „dobre poznajú“ s predsedom správnej rady fondu J. Dlhopolčekom. Výkonný sekretár únie Peter Muránsky v minulosti v drese poslanca parlamentu za KDH obhajoval a podporoval zmeny v prospech fondu. Bol to práve on, kto bol spravodajcom novely zákona o odpadoch v roku 2001, ktorá fond vytvorila.
Foto - Profimedia.cz
