Neštátnemu Recyklačnému fondu (RF), ktorý vznikol v roku 2003 na podporu separácie a recyklácie, sa darí prežívať aj pod novou vládou. S úplným zrušením fondu nepočíta ani analýza jeho činnosti, ktorá sa objavila na rokovaní poradného orgánu vlády Hospodárskej a sociálnej rady. Materiál bol stiahnutý, čoskoro by sa však mal dostať na rokovanie kabinetu v rovnakej alebo doplnenej podobe.

Vláda si dala „prehodnotenie“ činnosti fondu do programového vyhlásenia ako zvláštny bod. Podľa mnohých odborníkov fond zdeformoval slovenské podnikanie s odpadmi. Ešte za bývalého kabinetu Roberta Fica politici zo stredopravých strán žiadali priamo fond zrušiť. Vyčítali mu nie práve najtransparentnejšie a najefektívnejšie hospodárenie s peniazmi od výrobcov a dovozcov produktov, ktoré sa v budúcnosti stanú odpadmi.

Cieľ RF – vytvoriť spracovateľské kapacity – sa mu aj za cenu veľkých koncentrácií v odvetví podarilo splniť, čo potvrdila aj analýza z roku 2008, ktorú si dal fond vypracovať konzultantom z Ernst&Young. Riaditeľ fondu Juraj Líška v rozhovore pre TREND minulý rok potvrdil dlhodobý plán fondu – podporovať zberné kapacity a vytvoriť nové komoditné oblasti, ako napríklad textilný či stavebný odpad, kde by sa mal vytvoriť systém zberu a spracovania.

Tento plán by bol reálny, keby si vláda z analýzy vybrala možnosť zachovania fondu. Bolo by však nutné – ako hovorí štúdia - zmeniť menovanie orgánov fondu, zvýšiť transparentnosť, sprehľadniť finančnú podporu samospráv, a namiesto podpory investičných projektov by sa mali podporovať iba aktivity a projekty samospráv.

Ďalšou možnosťou je začleniť fond pod štátny Environmentálny fond, pričom by sa niektoré odpadové sektory – opotrebované batérie, elektrozariadenia, kovové, plastové, viacvrstvové a papierové obaly – mali zrušiť, keďže už fungujú organizácie či systémy, ktoré vedia zabezpečiť financovanie zberu a recyklácie týchto druhov odpadov.

V oboch prípadoch – zachovania alebo začlenenia fondu – by rozdelenie príspevkov malo vyzerať nasledovne: 70 percent príjmov fondu pôjde do štátnej pokladnice na úložky, ktoré by následne mohli byť použité na zelené projekty a úvery. Rovných 27 percent (dnes dostávajú samosprávy približne pätinu príjmov) by šlo na podporu zberu samosprávam a tri percentá by zostali na správu fondu.

Ešte je tu posledné Šalamúnove riešenie. To ráta so vznikom clearingového centra, ktoré by sledovalo materiálový a finančný tok odpadov na Slovensku. Išlo by vlastne o zjednotenie dvoch pri sebe existujúcich systémov – RF a oprávnených organizácií pri odpadoch z obalov (respektíve kolektívnych systémov pri elektroodpade).

Rozdelenie príjmov tohto centra by znamenalo, že 80 percent by išlo na zabezpečenie zberu, separácie a recyklácie jednotlivých odpadových komodít, 15 percent by smerovalo ako podpora na zber samosprávam a zvyšných päť percent by clearingové centrum pri Ministerstve životného prostredia minulo na svoju správu. Teda ešte viac ako RF dnes.

S touto možnosťou, akokoľvek vznešene znie, však nemožno reálne počítať. Zničila by totiž podnikanie kolektívnym systémom a oprávneným organizáciám, ktoré boli založené výrobcami a dovozcami výrobkov. Podobne, ako podnikatelia naviazaní na RF, sú tieto organizácie lobisticky veľmi silné najmä prostredníctvom rôznych stavovských zväzov.

Clearingovým centrom by sa tiež zničili investičné väzby RF na niektoré skupiny podnikateľov, ktorí v minulosti dostali najviac podpory na svoje investičné projekty. Ako spočítal analytik Konzervatívneho inštitútu Radovan Kazda, až tretinu z pridelených 147 miliónov eur za svoju existenciu udelil fond desiatke z 290 podporených súkromníkov. Ak sa vláda bude inšpirovať analýzou, pôsobenie „ruky štátu“ na odpadový trh na Slovensku zostane.

Ilustračné foto na titulke - Miro Nôta