„Neberte to ako výčitku, ale nerozumiem tomu, ako sa na území obcí, kde vraždenie a vyčíňanie fašizmu bolo tak očividné, mohol získať podporu v parlamentných voľbách človek a strana, ktorí sa k fašizmu otvorene hlásia. V jednej 17 percent a v druhej takmer šesť percent,“ vyhlásil.

Myslel tým volebný úspech fašistu Mariana Kotlebu a jeho Ľudovej strany Naše Slovensko, ktorej členovia sediaci v parlamente nemajú problém s verejným antisemitizmom, popieraním holokaustu a obdivovaním fašistického Slovenského štátu vedeným Jozefom Tisom.

Že sa R. Fico konečne odvážil pomenovať fašizáciu spoločnosti, je dobrá správa. No ani náhodou to nestačí.

Kto tu môže za fašizmus

Bolo by nešťastné tvrdiť, že za fašistov prítomných v parlamente a s tým spojený narastajúci radikalizmus v krajine, môže výlučne premiér a jeho vládnutie. No minimálne treba hovoriť otvorene o tom, že za tento stav v krajine nesie on a jeho Smer zodpovednosť. A nie práve malú.

R. Fico na jeseň v roku 2015 vyrazil do boja o víťazstvo v parlamentných voľbách nehoráznymi xenofóbnymi vyjadreniami na adresu utečencov. Vrcholom jeho ťaženia bola tlačovka tesne pred voľbami spred plota, na ktorého druhej strane čakali ľudia utekajúci zo svojich domovov pred vojnou. Živil strach Slovákov z nepoznaného, stavil na kartu, ktorá mu prvé mesiace prinášala v prieskumoch opäť jeho najsilnejších 40 percent.

Ani jeho spôsob vládnutia neprispel k upokojeniu situácie. Smer tu vládol neobmedzenou mocou štyri roky, počas ktorých nedokázal ani len začať riešiť najpálčivejšie problémy krajiny od zdravotníctva, školstva až po justíciu s políciou. Namiesto toho sa všetko úsilie zameralo na neúspešnú prezidentskú kandidatúru R. Fica a následnú údržbu krajiny. To je hanebne málo.

Ak k tomu pripočítame nemenej dôležitú neschopnosť vyvodzovať zodpovednosť za masívne pochybnosti z korupcie (kauza Gorila), nekalých obchodov s pofidérnymi osobami (Bašternák&Kaliňák) a využívanie výhod v podobe bytu v komplexe Bonaparte (premiér Fico) na tých najvyšších miestach v politike, hnev sa násobí. Nehovoriac o tom, že pre demokraciu a jej hodnoty, pre budovanie a posilňovanie jej inštitúcií, pre výchovu ľudí k tomu, o čom vlastne ten systém je, sa urobilo veľmi málo.

Extrémisti sú pripravení

Preto, ak R. Fico myslí svoje slová vážne, a kriticky sa pýta občanov, ako mohli voliť fašistov, musí sa v prvom rade pýtať sám seba, či robí dosť. 

Fašisti sú v parlamente, ich popularita rastie aj napriek tým zvrhlostiam, ktoré po sociálnych sieťach, ale aj priamo v pléne Národnej rady SR, zo seba vydávajú. Robia sa zoznamy, ľudia sa kádrujú podľa pôvodu, po uliciach nám tu pochodujú ozbrojení branci, ľudia sú na Facebooku posielaní do dobytčákov, pracovných táborov a aj do plynu. Verejne tu podaktorí vyzývajú k optimalizácii spoluobčanov, aj tých, do ktorých sa R. Fico na poslednom straníckom sneme s takou vehementnou energiou opäť po rokoch pustil. Akoby nemal sám so svojou partiou dostatok času, aby aspoň začal riešiť fakt, že podaktorí na území Slovenska žijú ako v stredoveku. Slová tu už naozaj nepomôžu.

R. Fico by mal veľmi rýchlo začať konať. Teda, hasiť, čo sa dá. Neviesť ľudí k nenávisti a strachu s taktikou odoberania hlasov radikálom, lebo to nefunguje. Ale okamžite upratovať v Smere aj vo vláde. Robiť po takmer desiatich rokoch politiku pre ľudí a nie pre seba a svojich priateľov. Je nevyhnutné, aby štát, ktorý dlhodobo riadi, vedel zakročiť proti očividnému fašizmu a neprizeral sa, ako bez problémov získava ďalších prívržencov.

Aj vzhľadom na to, že svet smeruje do ťažkých časov, je povinnosťou Roberta Fica a všetkých tých, ktorí sa považujú za demokratov, viesť krajinu tak, aby neskončila v rukách extrémistov. Lebo tí sú pripravení.