Česko prechádza najprudším prepadom reálnych miezd z krajín OECD aj v doterajšej samostatnej histórii. K udržaniu minuloročnej životnej úrovne bude tento rok Čechom chýbať zhruba 170 miliárd českých korún.
Vyplýva to z analýzy spoločnosti Cyrrus, ktorú dnes novinárom predstavil jej analytik Vít Hradil. Reálne mzdy podľa neho v treťom štvrťroku klesli o 8,9 percenta, za celý rok to bude o 8,3 percenta. Dôvodom je vysoká inflácia.
Reálna kúpna sila sa vráti späť v čase
„Objem miezd, ktorý by českí zamestnanci v roku 2022 museli dostať navyše, aby si zachovali životnú úroveň z roku 2021, dosahuje 170 miliárd českých korún. Práve o toľko sa teda tento rok budeme musieť 'uskromniť'," uviedol Hradil.
Priemernému českému zamestnancovi, ktorý pracuje na plný úväzok, tak podľa neho za celý rok 2022 bude na dosiahnutie predchádzajúceho životného štandardu chýbať 40-tisíc korún, teda 3 300 mesačne.
Reálna kúpna sila sa tak vráti späť v čase do roku 2018, vypočítal analytik.
Hlavné dôvody pre výrazný previs spotrebiteľskej inflácie nad rastom miezd sú podľa Hradila vojna na Ukrajine a z nej vyplývajúci geopolitický konflikt medzi Západom a samotným Ruskom, a pandémia covid-19.
Jedným z dôsledkov vojny bolo obmedzenie dodávok ruských palív do Európy a následný dramatický rast ich ceny. Pandémia spôsobila globálne zníženie ponuky, keď sa obmedzovali výrobné a prepravné kapacity.
Na túto krízu vlády a centrálne banky reagovali razantným uvoľnením hospodárskych politík, keď obyvateľstvu dopriali štedré podporné programy a ľahký prístup k úverom. Opatrenia udržali zvýšený dopyt, ktorého náraz na obmedzenú ponuku spôsobil všeobecný rast cenovej hladiny, povedal Hradil.
Vyššia spotreba alkoholu aj nárast rozvodov
Analýza na základe štatistického modelu odhadla, že tento vývoj sa prejaví v rokoch 2022 až 2024 rastom počtu krádeží, vyššou spotrebou alkoholu, nárastom rozvodov, zhoršením vnímaného zdravotného stavu, pribúdaním samovrážd, zvýšením podielu mladistvých mimo školy i zamestnania a znížením dôvery vo vládu.
Neočakáva naopak zhoršenie úmrtnosti novorodencov, nádeje dožitia a početnosti vrážd.
Cyrrus na vzorke všetkých členských krajín EÚ od roku 1995 odhadla, ako citlivo indikátory životnej úrovne v týchto štátoch reagujú na zmeny v ich reálnej priemernej mzde. Následne tento efekt aplikovala na očakávaný pokles reálnej priemernej mzdy v Česku v roku 2022.
Posledným krokom bolo prepočítanie efektu na skutočné hodnoty vykazované SR. Výsledkom potom bol odhad toho, ako citeľne sa prepad reálnej mzdy v Česku môže prejaviť v životoch jeho obyvateľov.
„Objektívne síce zažívame zhoršenie, ale nedostávame sa mimo kategórie jednej z najlepších krajín k životu. Ak nedôjde k nejakej katastrofe, budúce dva roky zostaneme krajinou, kde sa dobre žije," uzavrel Hradil.