Podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana hrajú Atény v Egejskom mori „nebezpečnú hru“. Tvrdí, že Grécko posilňuje svoju vojenskú prítomnosť na hraničných ostrovoch. Svoje práva bude Turecko chrániť „všetkými dostupnými prostriedkami“.
Vzťahy medzi historickými nepriateľmi sú na tom za posledné desaťročia najhoršie, a R.T. Erdogan sa implicitne vyhráža inváziou, píše denník Financial Times.
Obojstranná výmena urážok a provokácií poškodzuje vonkajší imidž jednotného NATO, a to aj v kontexte vojny na Ukrajine.
Historické dedičstvo
„Z hľadiska bilaterálnych vzťahov sme na tom neboli horšie od roku 1996,“ povedal FT Sinan Ülgen, predseda istanbulského think-tanku Edam. Dátumom odkazuje na konflikt o neobývané kamenné ostrovy v Egejskom mori, pre ktoré vtedy takmer vypukla vojna medzi Tureckom a Gréckom.
Zoznam sporov sa za posledné storočie iba predlžuje, vyzdvihnúť možno nezhody o námorných hraniciach, kontinentálnom šelfe a statuse Cypru.
Súčasné napätie pravdepodobne spustil grécky premiér Kyriakos Mitsoakis, ktorý v máji letel do Washingtonu, aby zablokoval predaj amerických stíhačiek F-16 Ankare. Podľa slov K. Mitsoakisa Turecko dennodenne porušuje grécky vzdušný priestor. „Oddnes neuznávam existenciu gréckeho premiéra,“ reagoval R. T. Erdogan.
Nasledovali mesiace tvrdej rétoriky zo strany tureckého prezidenta, ktorý sa musí dvoriť nacionalistickým voličom pred budúcoročnými voľbami. Grécko varoval. „Môže sa stať, že raz, v noci, keď to nebudete čakať, prídeme.“ Egejské ostrovy, ktoré Grécko dostalo v sto rokov starých medzinárodných zmluvách sú podľa neho nelegálne okupované.
Spojenci nevedia pomôcť
Grécko sa kvôli tureckým vyhrážkam opakovane obrátilo na OSN, NATO a Európsku úniu. Dožaduje sa, aby spojenci rétoriku odsúdili. Z Atén odchádzajú listy partnerom upozorňujúce na „nevyprovokované a otvorené vyhrážanie“.
Európska komisia tento týždeň označila turecké správanie za neprijateľné. Zároveň zopakovala svoje „očakávanie, že Turecko sa seriózne pokúsi o deeskaláciu napätia,“ za čo sa jej Atény poďakovali.
Valnému zhromaždeniu OSN vysvetľoval K. Mitsoakis turecké snahy „postaviť falošný a ďalekosiahly naratív o nárokoch v Egejskom mori,“ od deväťdesiatych rokov a „agresívnu revizionistickú agendu“ Ankary.
Turecké námietky vyzerajú podobne. Ankaru najviac vyrušuje rastúca spolupráca medzi Gréckom a Spojenými štátmi. Štáty podpísali novú obrannú zmluvu v roku 2021 a Grécko poskytlo priestor niekoľkým vojenským základniam USA. Atény zároveň podpísali obrannú dohodu s Parížom, ktorú turecká diplomacia nazvala „proti-tureckou vojenskou alianciou“. V hre sú záujmy na Strednom východe.
Turecko navyše tvrdí, že Grécko ozbrojuje ostrovy, ktoré by podľa medzinárodného práva mali byť demilitarizované. Turecké médiá zverejnili fotografie gréckych vojenských vozidiel americkej výroby, ktoré sa objavili na ostrovoch Samos a Lesbos. Zdroj z gréckej vlády povedal FT, že ide o propagandu.
Nesprávny čas
Grécki analytici obhajujú konanie Atén, ako reakciu na turecké vydieranie.
K. Mitsoakis pred zhromaždením Európskej ľudovej strany prirovnal rétoriku R. T. Erdogana k rétorike Vladimíra Putina pred inváziou Ukrajiny.
Najhorší scenár je podľa S. Ülgana nejaká forma „takmer“ otvoreného konfliktu, v ktorom si krajiny bez strieľania porovnajú vojenskú silu. Myslieť možno na zvláštne vojenské cvičenia a prehliadky okolo Taiwanu.
Aj takýto scenár ale priťahuje nevôľu spojencov. „Toto nie je čas na napätie medzi členmi NATO,“ povedal hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Ned Price. „Vyzývame spojencov, aby si spory riešili diplomaticky. Musíme sa sústrediť na kolektívnu hrozbu, ktorou je ruská agresia.“
Ďalšie dôležité správy
