Marianne a jej partner vlastnili byt v Paríži sedem rokov, no po narodení druhého dieťaťa sa rozhodli kúpiť si väčší. Objavili perfektný byt za cenu, ktorá vyhovovala ich rozpočtu, no potom vstúpili do kontaktu s bankou a z kúpy zišlo. Dôvodom boli náklady na úver. „Požičanie 800-tisíc eur by nás stálo 500-tisíc [na úrokoch] v porovnaní s 50-tisícami za pôžičku 500-tisíc eur v roku 2019,“ povedala Marianne, ktorá požiadala, aby Financial Times neuvádzali jej celé meno. „To jednoducho nedáva zmysel,“ dodala. Namiesto toho sa rodina rozhodla ísť do podnájmu.
K podobnému kroku sú nútení mnohí Európania. Vysoké náklady na pôžičky, ruka v ruke s požiadavkami na stály príjem a potreba veľkých úspor znemožňujú kúpu vlastného bývania. Nájomné v európskych mestách, ako sú Londýn, Paríž či Berlín, je na rekordne vysokej úrovni. Viac kupujúcich zo strednej triedy je nútených zostať v prenajatých domoch a nekupovať vlastné priestory. Tento dodatočný tlak na trhu zvyšuje ceny nájomného.
Vedúci prieskumu v realitnej agentúre Savills Paul Tostevin povedal: „Nájomné v Európe rastie vzhľadom na obmedzenú ponuku a silný dopyt zo strany domácich aj medzinárodných nájomcov, ktorí sa sťahujú za prácou a štúdiom, a potenciálnych kupujúcich, ktorí sa vracajú na trh s prenájmom pri vysokých úrokových sadzbách.“
Jediné slovo: ponuka
Nedostatok domov spôsobuje, že dopyt nie je uspokojený. „Ak mám problém vysvetliť jedným slovom, tak je to ponuka,“ povedal predstaviteľ OECD Boris Cournede. Populácia sa dlhodobo urbanizuje, čo je základný trend, no veľa urobila pandémia, ktorá vytvorila ohniská nenasýteného dopytu v konkrétnych mestách a štvrtiach. Rennes a Marseille vo Francúzsku patria medzi miesta, ktoré od začiatku pandémie zaznamenali prudký nárast záujmu, keďže nájomníci chcú bývať bližšie k zeleným priestranstvám alebo pri mori, aby si zlepšili kvalitu života. „Počas pandémie si každý uvedomil, že domov nekončí pri štyroch stenách,“ povedala profesorka Yolande Barnesová z University College London.
Riaditeľka Nadácie Abbého Pierra Sarah Coupechouxová uviedla, že nedostatok cenovo dostupného bývania vyvolal proces „prirodzeného výberu“ nájomníkov, ktorý obzvlášť tvrdo zasiahol mladých Európanov. „Ľudia, ktorí majú menej finančných prostriedkov, majú problém získať kvalitné bývanie,“ povedala. „To zahŕňa mladých ľudí, u ktorých je väčšia pravdepodobnosť, že budú v neistom zamestnaní bez stabilného príjmu, najmä ak študujú,“ dodala.
Rastúca výška nájomného znamená, že cenovo dostupný priestor pre mladých ľudí sa zmenšuje. Osoby vo veku od 15 do 29 rokov s veľkou pravdepodobnosťou žijú v preplnených domoch, ktoré nemajú dostatok miestností na primerané ubytovanie všetkých členov domácnosti, doplnila ešte expertka.
Vlastníctvo sa nosí na východe
Trhy s bývaním v celej Európe sú formované ich históriou a vládami. Rumunsko má najvyššie percento majiteľov domov v Európe, čo je dedičstvom prechodu krajiny na trhové hospodárstvo začiatkom 90. rokov. Pád komunizmu podnietil mnohých Rumunov, aby si lacno kúpili byty, v ktorých bývali, keďže krajina prešla vlnou privatizácie a devalvácie meny. Niektoré iné bývalé Postkomunistické štáty ako Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Litva a Poľsko sú na tom podobne. V západnej Európe býva úroveň vlastníctva domov oveľa nižšia. Niektoré krajiny dokonca použili politické nástroje, aby si ľudia kupovali domy; napríklad daňové úľavy na splátky hypoték v Holandsku. To kontrastuje s Talianskom, kde takéto daňové stimuly neexistujú a banky sú pri poskytovaní hypotekárnych úverov opatrnejšie.
Ďalšie dôležité správy
