Zmeny v legislatíve, prísnejšia regulácia v oblasti udržateľnosti, vyššie nároky na technológie a inovácie, nedostatok kvalifikovaných zamestnancov. To všetko sú témy, s ktorými sa v poslednom čase stretávajú aj rodinné firmy. Vedúca partnerka Deloitte na Slovensku Ivana Lorencovičová hovorí, ako sa s týmito výzvami čo najlepšie popasovať. Podelí sa aj o svoje skúsenosti z oblasti vstupu investorov do rodinných firiem.
V rámci Deloitte Private sa venujete aj privátne vlastneným spoločnostiam a rodinným firmám. S akými otázkami sa na vás najčastejšie obracajú?
Tak ako ostatné spoločnosti, aj privátne vlastnené spoločnosti a rodinné firmy sa stretávajú s rôznymi podnikateľskými výzvami. V porovnaní s veľkými korporáciami majú obrovskú výhodu, a tou je flexibilita, teda možnosť rýchlo reagovať. Akékoľvek zmeny vedia implementovať promptnejšie, keďže nemusia prechádzať viacerými úrovňami rozhodovania.
Na druhej strane meniace sa podnikateľské prostredie, množstvo nových technológií, zmeny v legislatíve a stále pribúdajúce povinnosti pre firmy neustále zvyšujú tlak na spoločnosti. Tento tlak vzniká napríklad z pohľadu nevyhnutnosti inovovať a implementovať nové systémy, ako aj z pohľadu rastúcich nárokov na spoločnosti v takých oblastiach, ako je dodržiavanie predpisov, riadenie a výkazníctvo (compliance, governance a reporting), ale aj z dôvodu rastúcich nákladov na zabezpečenie ochrany a bezpečnosti dát.
Rodinné firmy často bojujú s nedostatkom ľudských zdrojov na pokrytie rozsiahlej špecializovanej agendy
Toto všetko sa premieta do zvýšených požiadaviek na nové procesy, potreby rôznych špecialistov a následne do rastu prevádzkových nákladov. Na rozdiel od väčších spoločností, menšie rodinné firmy často nemajú dostatok skúseností, potrebné kapacity a najmä know-how, ako všetky tieto trendy a zmeny sledovať a implementovať.
Ktoré témy medzi firmami rezonujú čoraz viac?
Čoraz častejšie rezonuje prísnejšia regulácia v oblasti udržateľnosti. Trvalá udržateľnosť sa stáva naliehavou témou, a to nielen pre veľké korporácie, ale aj pre súkromné spoločnosti a rodinné podniky. Naliehavosť je daná jednak snahou o znižovanie spotreby energií a emisií oxidu uhličitého a ochranu životného prostredia. Riešenie problematiky udržateľnosti je čoraz častejšie aj jednou z podmienok bánk, aby boli ochotné poskytnúť financovanie spoločnostiam.
Taktiež sa zvyšuje tlak zo strany firemných zákazníkov aj konečných spotrebiteľov, ktorí sa čoraz viac zaujímajú o oblasť udržateľnosti, ako aj o fakt, či výrobky, ktoré si kupujú, boli vyrobené spôsobom, ktorý nepredstavuje neprimeranú záťaž pre životné prostredie. V krátkom čase sa touto problematikou bude musieť zaoberať takmer každá firma. Dôležité bude, aby mali spoločnosti jasne určenú metodológiu a kroky, ako riešiť otázku udržateľnosti, a aby boli v budúcnosti schopné merať a reportovať vplyv zavedených opatrení.
Spomínali ste zvyšujúce sa nároky na inovácie, fungovanie spoločnosti a rastúce prevádzkové náklady. Ako si s týmto vedia menšie spoločnosti poradiť?
Rodinné firmy často bojujú s nedostatkom ľudských zdrojov na pokrytie rozsiahlej špecializovanej agendy. Ako príklad uvediem účtovno-daňovú agendu. Pre spoločnosti je veľmi ťažké nájsť náhradu za zamestnanca v prípade, že špecialista, ktorý túto prácu vykonával, ochorie alebo objem práce presiahne kapacitu daného špecialistu.
V takýchto prípadoch môže spoločnosti pomôcť napríklad automatizácia niektorých procesov, respektíve implementácia technologických nástrojov, ktoré procesy významne zjednodušujú a automatizujú. Výhodou je určite odbremenenie zamestnancov od opakujúcich sa činností, pretože títo zamestnanci potom môžu ušetrený čas venovať inej agende.
Je automatizácia a digitalizácia naozaj témou aj pre menšie spoločnosti?
Určite áno. Mnohé spoločnosti často vnímajú a sústreďujú sa len na automatizáciu výrobných procesov, ale niekedy opomínajú podporné a administratívne funkcie, ktorých zjednodušenie alebo automatizácia môže ušetriť veľa času, znížiť tlak na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a, naopak, zvýšiť kvalitu a limitovať chybovosť.
Máme skúsenosti s implementáciou nástrojov na automatizáciu a robotizáciu procesov týkajúcich sa rutinných činností, ako sú napríklad plne automatické spracovávanie prijatých faktúr, príprava DPH priznaní, inovatívne riešenia na prípravu priznania dane z príjmov či klientskych zmlúv.
Prínosy možno pozorovať už v krátkom čase. V niektorých prípadoch sa spoločnostiam napríklad oplatí úplne outsourcovanie účtovnej a daňovej agendy na expertov a možnosť sústrediť sa na rozvoj biznisu.
Ako je to napríklad s budovaním technickej infraštruktúry?
Zaujímavým fenoménom v súčasnosti je aj cloud a technologické možnosti, ktoré sa otvárajú aj pre menšie spoločnosti. Tieto spoločnosti často nemajú dostatok financií alebo kapacitu na budovanie vlastnej infraštruktúry.
Preto môžu cloudové riešenia, „assets as a servise“ alebo „pay per use“ modely predstavovať optimálne riešenia a uľahčiť aj menším spoločnostiam prístup k moderným technológiám a zjednodušiť vstup na nové trhy. Samozrejme, s tým súvisí množstvo právnych a regulačných otázok, ako aj otázok týkajúcich sa zabezpečenia ochrany dát, ktoré netreba podceniť.
V čase pandémie je témou medzi veľkými zamestnávateľmi hybridná práca a práca z domu. Je to téma aj pre menšie spoločnosti?
Jednoznačne áno. Veľmi napätý trh práce, obrovské možnosti pre zamestnancov, ktoré otvorený pracovný trh prináša, a možnosť práce na diaľku vytvára tlak na rastúce mzdové náklady a často sťažuje spoločnostiam možnosti nájsť vhodných pracovníkov na voľne pozície.
Aj menšie spoločnosti musia hľadať spôsoby, ako prilákať zamestnancov, motivovať ich, školiť ich a vedieť si ich udržať. Zároveň to znamená, že aj menšie firmy musia implementovať procesy a technológie, aby umožnili aspoň niektorým zamestnancom pracovať na diaľku aspoň čiastočne, pretože inak by ich mohli stratiť.
Nová generácia v biznise nie je často ochotná tvrdo pracovať a obetovať toľko ako jej rodičia
V súvislosti s rodinnými firmami sa často spomína aj téma nástupníctva. Ako riešia zakladatelia túto otázku v súčasnosti?
Viacerí naši klienti riešili túto otázku vopred, keďže členovia rodiny nemali záujem pokračovať v biznise a firma musela zabezpečiť kontinuitu fungovania, prípadne jej predaj. Nie je to tak však vždy a dochádza aj k situácii, keď sa nástupníctvo rieši, až keď nastane problém.
Dôležité je zamerať sa na to, akým spôsobom dôjde k prevodu kontroly nad spoločnosťou a kto prevezme jej vedenie. Môžu to byť buď členovia rodiny, niekto z manažmentu, zamestnanci, alebo osoby z externého prostredia. Klientom pomáhame vytvoriť súbor pravidiel pre ďalšie fungovanie firmy, dosiahnuť správne korporátne aj zmluvné nastavenie a rozdelenie zodpovedností.
Existujú aj príklady, keď vlastníci umožnili kapitálový vstup do firmy investorovi. Čo bývajú najčastejšie príčiny takéhoto rozhodnutia?
Mnoho firiem dospeje do fázy, keď zvažuje, akým spôsobom sa posunúť ďalej. Vstup externého subjektu, či už ako stabilného partnera, ktorý pomôže rozšíriť napríklad oblasť odbytu, alebo investora prinášajúceho kapitál, je vítanou príležitosťou na rast, lebo zvyšovať výkonnosť bez nových zdrojov je pomerne ťažké.
Zároveň môže vstup investora pomôcť pri vstupe na nové trhy, pokiaľ má projekt nadnárodný potenciál, v škálovaní produktu na trhu, ak je investor z rovnakého biznisu, ale môže priniesť aj atraktívnejšie možnosti pre nových zamestnancov.
Na čo by si spoločnosti mali dávať pri vstupe investora najväčší pozor?
Dôležité je dohodnúť si transparentný mechanizmus, ako bude spoločnosť riadená po vstupe investora, a ak rodina zostáva v minoritnej pozícii, je vhodné vopred si odsúhlasiť možný odchod, keďže predaj minoritného podielu komukoľvek inému je značne limitovaný. Tieto mechanizmy sú bežnou súčasťou akcionárskej zmluvy, ktorej podmienky sa dohadujú súčasne s predajom.
Taktiež je vhodné poradiť sa s niekým, kto už má skúsenosť s predajom spoločnosti, respektíve s odborníkmi. Je dobré mať poruke skúsený tím už v štádiu počiatočných diskusií s možným investorom, ktorý vie pomôcť s ohodnotením firmy, právnym aj daňovým nastavením transakcie, aby rodina ani vlastníci neutrpeli škody, respektíve neumožnili vstup investora za nevýhodných podmienok, ktoré často nemusia byť zjavné hneď na začiatku. Sú to napríklad otázky týkajúce sa zodpovednosti predávajúcich, ktoré trvajú aj po predaji, konkurenčné doložky, postupné preberanie firmy a podobne.
Spoločnosti sa často rozhodnú ísť vlastnou cestou a financovať rast z vlastných zdrojov, prípadne cez banku. Banky však pred poskytnutím financovania požadujú splnenie viacerých podmienok.
Mnohé spoločnosti majú víziu a odvahu na rozvoj a investovanie vo vlastnej réžii. Zakladatelia a vlastníci súkromných spoločností veľmi dobre poznajú svoju spoločnosť a sektor. Majú množstvo skúseností, poznajú konkurenciu, zákazníkov, a ak majú víziu, ambície a možno aj trochu šťastia, môžeme sledovať veľmi inšpirujúce príklady, keď sa malým rodinným spoločnostiam podarilo uspieť v tvrdej konkurencii aj v zahraničí.
V prípade, že sa spoločnosť rozhodne využiť aj bankové financovanie, rastú nároky na riadenie a výkazníctvo. Spoločnosť musí vedieť predstaviť svoju víziu a zostaviť biznisplán. Takisto rastú nároky na sledovanie cash flow. Aj tu je možné implementovať rôzne riešenia a procesy, ktoré umožnia optimalizovať finančnú situáciu, uľahčiť pravidelné monitorovanie cash flow a jeho plánovanie na pravidelnej mesačnej báze.
Zároveň je dôležité nastaviť optimálnu výšku pracovného kapitálu, aby spoločnosti nemali viazanú príliš veľkú časť hotovosti napríklad v nadbytočných zásobách.
Sú pri zvažovaní možností financovania rastu pre rodinné firmy zaujímavé aj formy podpory z verejných zdrojov? Fondy EÚ, štátna pomoc, odpočet nákladov na výskum a vývoj a podobne?
Táto forma financovania je zaujímavou alternatívou podpory rastových ambícii, pričom záujem o konkrétnu formu závisí od toho, aký rast spoločnosť plánuje. V tomto prípade je však častou bariérou vyššia administratívna náročnosť a potreba znalosti špecifickej oblasti, čo zvyčajne nie je možné zabezpečiť internými ľudskými zdrojmi a bez spolupráce so špecialistami. Zlepšenie dostupnosti financovania z verejných zdrojov by však určite podporilo ich čerpanie.
- Ivana Lorencovičová
Je od roku 2020 vedúca partnerka Deloitte na Slovensku (country managing partner). Zároveň riadi služby transakčného poradenstva v Deloitte Central Europe. Vyštudovala financie a bankovníctvo a má viac ako 20 rokov skúseností v oblasti poradenstva pri kúpe a predaji spoločností (M&A).
