Rast sa spomalí, dobiehanie neustane

Obavy a neistota. Prinesie kríza na finančných trhoch len bolestivé, no rýchle vytriezvenie a zotavenie alebo svet upadne do hlbokej a dlhotrvajúcej hospodárskej depresie? Takéto otázky si dnes kladú manažéri, ekonómovia i politici prakticky v celom svete.

Svetový finančný systém sa otriasa v základoch. Derivátovými obchodmi nafúknutá realitná a tiež akciová bublina v USA i v mnohých ďalších krajinách praskla a postupne odkrýva zlyhania politikov, bankárov, audítorov, ratingových agentúr i centrálnych bánk.

Krátkodobé ciele a podceňovanie či až zakrývanie rizík roky viedlo k rastu (spotreby, ziskov, zamestnanosti, cien akcií i realít). A s oneskorením zákonite spôsobilo najvážnejšiu krízu dôvery, akú si súčasné generácie finančníkov pamätajú.

Krvný obeh svetovej ekonomiky takmer skolaboval. Masívne intervencie centrálnych bánk zakrátko priniesli na trh dostatok likvidity, vlády pomohli bankám aj dodatočným kapitálom.

Ochota bánk požičiavať voľné zdroje iným bankám, firmám či domácnostiam sa však vracia oveľa pomalšie. Po rokoch podceňovania rizík prišiel čas ich preceňovania. Výsledkom musí byť útlm spotreby a prinajmenšom krátkodobá recesia, v horšom prípade dlhotrvajúca hospodárska kríza.

Kríza v pravý čas

Pocíti dôsledky krízy aj Slovensko? Určite áno a viac ako doteraz. Neznamená však žiadnu tragédiu, skôr naopak. Krajinu pod Tatrami kríza zastihla v najlepšom čase a môže jej viac pomôcť, ako uškodiť. Prečo?

Zastavila nezdravý a neudržateľný rast cien realít. A zákonite zbrzdí aj hektickú výstavbu „za každú cenu“ v podmienkach, keď prudko stúpajúce ceny bytov a tučné marže developerov hnali privysoko aj ceny stavebných prác a materiálov. Ešte vlani či predvlani dokázal takmer každý nový projekt získať veľkorysé bankové financovanie i reálne objednávky klientov.

Zvýšené nároky bánk i zmenená pozícia kupujúcich zásadne preriedia okruh projektov, ktoré sa začnú realizovať v najbližších dvoch rokoch. Umožňuje to vytvoriť tlak na kvalitu stavebných prác, zníženie ich cien a najmä zlacnenie na Slovensku často predražených stavebných materiálov. Skôr ako by developeri v investičnom ošiali postavili tisícky zbytočne drahých a nepredajných bytov.

Kríza z dlhodobého pohľadu pomôže aj priemyslu. Ten má za sebou priveľa dobrých rokov, teda podmienok, v ktorých príliš málo firiem bankrotuje, čo môže zvádzať k neopatrnosti pri výbere obchodných partnerov či zabezpečovaní zmluvných podmienok.

Aj pri voľbe financovania. Načo sa financovať dlhodobými úvermi, keď krátkodobé sú už veľa rokov také lacné? Mnoho firiem to pochopí práve v roku 2009. Obnovovanie úverov nebude takou samozrejmosťou, ako bývalo zvykom. Aj platobná disciplína firiem sa zhorší, čo môže nepripravených zaskočiť. A hlavne – všetkých to prinúti spozornieť.

Oslabenie zahraničného dopytu urýchli zánik živoriacich výrob v textilnom, odevnom či obuvníckom priemysle a tiež uvoľní pracovnú silu z málo životaschopných firiem v perspektívnejších odvetviach (elektrotechnika, strojárstvo). Ďalšie tisícky Slovákov prídu o prácu v zahraničí. Nedostatok voľnej pracovnej sily vo viacerých regiónoch tak môže byť minulosťou.

Zvýši to priestor na expanziu výkonnejších firiem aj šance na získanie nových investorov. SR bude od roku 2009 jedinou krajinou V4 v eurozóne a investorom ponúkne unikátnu kombináciu lacnej pracovnej sily, dobrej geografickej polohy a nulového kurzového rizika oproti euru.

Neznamená to, že kým v iných krajinách koncerny produkciu obmedzujú, na Slovensku ju v roku 2009 rozšíria. Znamená to však, že ich slovenské fabriky budú prepúšťať len v nevyhnutných prípadoch, a keď predaj v Európe opäť porastie, budú hlavnými adeptmi na rozširovanie výroby. Napriek ťažšiemu obdobiu teda vyhliadky slovenského priemyslu zostanú aj v roku 2009 priaznivé.

Spotrebu potiahnu mzdy i nezáujem sporiť

Skutočnú krízu krajina pod Tatrami v roku 2009 nezažije. Silný rast domáceho dopytu bude totiž pokračovať, najmä vďaka míňaniu domácností a vyšším verejným investíciám.

Celkový rast HDP sa pod vplyvom zbrzdeného vývozu citeľne spomalí, no zostane nad úrovňou štyroch percent. Bude teda stále rýchlejší ako dynamika dosahovaná vyspelými štátmi v ich najlepších rokoch. Slovensko bude v roku 2009 najrýchlejšie rastúcou ekonomiku eurozóny. Dobiehanie vyspelých krajín teda neustane.

Rozhodujúcim ťahúňom domácej ekonomiky bude konečná spotreba domácností. TREND Analyses predpokladá, že jej rast sa nespomalí pod úroveň päť percent. Na rozdiel od USA či krajín západnej Európy je totiž spotreba v oveľa menšej miere financovaná zo spotrebiteľských pôžičiek, navyše ich dostupnosť sa zásadne nezmení.

Zdraželi iba hypotekárne úvery, aj pri nich by však úroky mali v priebehu roku 2009 opätovne klesnúť. Nominálny rast miezd i celkových príjmov obyvateľstva sa určite spomalí. Priemerná hrubá mzda v hospodárstve však nestúpne o menej ako sedem percent a z prírastku už výrazne menej ukrojí inflácia.

S oneskorením sa totiž prejaví dezinflačný vplyv výrazného zhodnotenia koruny v ostatných rokoch. Preto reálne mzdy porastú naďalej svižným tempom. Podľa prognózy TREND Analyses v priemere o zhruba 4,5 percenta (niektorí analytici bánk očakávajú podstatne nižší rast).

Popri raste miezd spotrebu podporia aj nízke úrokové miery z vkladov v bankách. Motivácia sporiť bude oveľa slabšia ako v roku 2008.

Pri výrazne oslabenom raste vývozu bude v roku 2009 silnejší rast domácej spotreby vplývať na prehĺbenie pasíva obchodnej bilancie. Na druhej strane výrazne nižšie ceny ropy a plynu i niektorých ďalších komodít znížia hodnotu dovozov. Nižšie ako v ostatných rokoch budú pravdepodobne aj investičné dovozy, preto je výrazné prehĺbenie obchodného pasíva málo pravdepodobné.

Pribudne verejných stavieb

Silný rastový impulz ekonomike dodajú aj verejné investície. Vláde sa síce nepodarí rozbehnúť výstavbu diaľnic cez PPP projekty v sľubovanom rozsahu, aj tak sa však prestavia výrazne viac ako v roku 2008, keď sa stavalo mimoriadne málo.

Budúci rok výkony v tejto oblasti zdvihne aj oneskorené budovanie systému spoplatnenia diaľnic a rýchlostných ciest. Ďalším stimulom rastu HDP bude v roku 2009 aj výraznejší rozbeh čerpania eurofondov. Ťažisko stavebnej aktivity sa aj s ich prispením posunie od doteraz výrazne prevažujúcich súkromných investícií vo väčšej miere k cestnej, železničnej, ale i ku komunálnej infraštruktúre.

Ani Slovensko neobíde rast nezamestnanosti, keďže o zamestnanie prídu tisíce ľudí pracujúcich doma aj dochádzajúcich do zahraničia. V roku 2009 pritom bude vznikať výrazne menej nových pracovných miest.

 Šance prepustených zamestnať sa budú teda výrazne horšie, ako to bolo v ostatných rokoch, takýto stav však bude dočasný. Dlhotrvajúce zvyšovanie nezamestnanosti je vysoko nepravdepodobné. Čo teda radiť prepusteným „obetiam krízy“? Žiadnu paniku. Využite dobrý čas na rekvalifikáciu či doplnenie jazykových znalostí.

Autor je hlavný analytik TREND Analyses.