Každý človek vďačí za prevažnú časť svojej DNA predchodcom z druhu homo sapiens. Niektorí z našich predkov zdedili genetický materiál aj od vyhynutých vetiev ľudstva vrátane neandertálcov a denisovanov. Ich génmi sa podľa nedávnej štúdie môžu pochváliť aj ranné vtáčatá, t. j. ľudia, ktorí vstávajú skoro ráno, píše Business Insider.
U neandertálcov a denisovanov sa tieto mutácie vyvinuli preto, lebo žili v chladnejších a tmavších prostrediach dlhšie než naši priami predkovia. Tí sa s týmto typom prostredia začali stretávať až pred 50- až 60-tisíc rokmi, keď vo veľkom migrovali do Európy. Je preto možné, že genetické mutácie od neandertálcov a denisovanov pomáhajú niektorým ľuďom lepšie zvládať chladné eurázijské zimné mesiace.
Podľa kritikov treba štúdiu brať s istou dávkou skepticizmu. Analýzy využívajúce materiály z biobánk spojenie medzi génmi a určitými symptómami či správaním iba naznačujú. Vedci obvykle potrebujú vykonať viac experimentálnych štúdií, aby sa ubezpečili, že medzi génmi a vlastnosťami existuje nepopierateľný vzťah.
Veda navyše len teraz začína chápať, ako ľudské telo reguluje metabolizmus, takže nie je jasné, či za skoré vstávanie zodpovedá konkrétna mutácia. Do úvahy treba zvyčajne zobrať viacero iných faktorov, vysvetlil Tony Capra z Kalifornskej univerzity.
Ďalšie dôležité správy
