„Takmer 45 percent zmenilo pôsobisko len v rámci okresu, do iného okresu sa odsťahovalo 29,3 percenta osôb a bydlisko v inom kraji si našla vyše štvrtina (25,8 percenta) sťahujúcich sa,“ spresnila generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ Ľudmila Ivančíková.
Z hľadiska cezhraničného sťahovania pokračuje trend migračného prírastku, počet prisťahovaných bol aj v roku 2018 vyšší ako počet tých, ktorí sa zo Slovenska vysťahovali. V priebehu roka 2018 migračný prírastok dokonca prevýšil prirodzený prírastok obyvateľstva.
Cezhraničným sťahovaním získala SR takmer 4-tisíc osôb (prirodzený prírastok bol 3346 osôb). „V roku 2018 bol najstaršou osobou prisťahovanou zo zahraničia muž vo veku 91 rokov, najstaršia vysťahovaná osoba do zahraničia bola 87-ročná žena,“ doplnila Ľ. Ivančíková.
Migrácia ovplyvnila aj regionálne rozdiely z hľadiska prírastku či úbytku obyvateľov. „Kladné hodnoty migračného salda v roku 2018 mal len Bratislavský a Trnavský kraj, pričom len v Bratislavskom sme zaznamenali kladný migračný i prirodzený prírastok obyvateľstva. V Trnavskom kraji evidovali tiež kladný celkový nárast obyvateľov, o to sa zaslúžil migračný prírastok, ktorý kompenzoval prirodzený úbytok obyvateľstva,“ vysvetlila Ľ. Ivančíkova.
V Žilinskom, Prešovskom a Košickom kraji bola podľa jej slov situácia opačná, prirodzený prírastok kompenzoval migračný úbytok. Celkový úbytok obyvateľov, migračný aj prirodzený, zaznamenali v roku 2018 v Nitrianskom, Banskobystrickom a Trenčianskom kraj,“ dodala.
Z pohľadu porovnania migrácie medzi mestom a vidiekom pokračuje úbytok obyvateľov miest, najmä v dôsledku vyššieho migračného úbytku, ktorý nedokáže vykompenzovať prirodzený prírastok.
