Maximálna povolená rýchlosť vyššia o desať kilometrov za hodinu sa bude testovať v oboch jazdných pruhoch na dvoch úsekoch západnej diaľnice v celkovej dĺžke 120 kilometrov: na úseku medzi miestami Haid a Sattledt južne od hornorakúskeho mesta Linz (v každom smere 16 kilometrov) a na úseku medzi mestami Melk a Oed v Dolnom Rakúsku (v každom smere 44 kilometrov).

Hlavná diaľnica z metropoly na západ krajiny je prevažne šesťprúdová. Začiatok a koniec zvýšenia maximálnej povolenej rýchlosti budú označovať klasické dopravné značky.

Testovať sa bude dvanásť mesiacov. Ministerstvo dopravy chce pomocou štátnej diaľničnej spoločnosti Asfinag sledovať zmeny znečistenia ovzdušia a hluku, ale aj priemernú rýchlosť automobilov a počet nehôd.

V auguste 2019 potom ministerstvo plánuje rozhodnúť, či sa maximálna povolená rýchlosť 140 kilometrov za hodinu na skúšobných úsekoch zachová a rozšíri na ďalšie diaľnice.

Podľa ministra N. Hofera by však aj v prípade pozitívnych výsledkov testovania nemohol nový vyšší limit platiť na všetkých rakúskych diaľniciach. Do úvahy by podľa neho pripadala zhruba polovica.

Skúšali už aj 160 km/h

Verejnoprávna stanica ORF pripomenula, že rýchlosťou 140 kilometrov za hodinu sa smie jazdiť na diaľniciach len v niekoľkých európskych krajinách, napríklad v Poľsku alebo Bulharsku. V Nemecku na diaľniciach žiadny limit neplatí, odporúčaná je však rýchlosť 130 kilometrov za hodinu.

Testovanie vyššej maximálnej povolenej rýchlosti má aj viacerých kritikov, ktorí sa obávajú predovšetkým o bezpečnosť na rakúskych diaľniciach. Podľa ministerstva dopravy však pochádza limit 130 kilometrov zo 70. rokov minulého storočia a automobily sú v porovnaní s vtedajšou dobou výrazne bezpečnejšie.

Podľa šéfa Asfinagu Josefa Fialu okrem toho už teraz jazdí „v treťom jazdnom pruhu viac ako 50 percent (vodičov) rýchlosťou vyššou ako 130 kilometrov za hodinu“. Rýchlosť 150 kilometrov za hodinu podľa neho však prekročí menej ako päť percent.

„Maximálna povolená rýchlosť 140 kilometrov za hodinu škodí životnému prostrediu a je nebezpečná pre účastníkov cestnej premávky,“ kritizoval Hoferov plán jeho predchodca vo funkcii ministra, sociálny demokrat Jörg Leichtfried. Podľa neho hrozí aj vyššie riziko dopravných nehôd.

Tento argument podporila tiež aktuálna štúdia, ktorú v pondelok zverejnil jeden z rakúskych autoklubov VCÖ. Na nemeckých diaľniciach podľa neho v súčasnosti hrozí oveľa vyššie riziko dopravnej nehody ako v Rakúsku, a to práve kvôli tamojšej možnej vyššej rýchlosti.

V priemere za uplynulé tri roky na tisíc diaľničných kilometrov v Nemecku zahynulo o 35 percent viac ľudí ako v alpskej republike. Vyšší je v pomere k Nemecku tiež počet nehôd (o 51 percent) a zranených (o 65 percent).

Zvýšenie rýchlosti na rakúskych diaľniciach nechal pritom už v roku 2006 testovať jeden z Hoferových predchodcov vo funkcii Hubert Gorbach, ktorý vtedy vo vláde takisto zastupoval FPÖ. Na časti diaľnice A10 v južnej spolkovej krajine Korutánsko vtedy motoristi mohli jazdiť dokonca rýchlosťou 160 kilometrov za hodinu.

Na konci testovania sa však ukázalo, že emisií pribudlo o štvrtinu, riziko dopravných nehôd sa zvýšilo o 30 percent a namerali toľko hluku, ako keby sa doprava zvýšila dvojnásobne.