Rakúsky kancelár a líder ľudovcov (ÖVP) Karl Nehammer je naďalej proti vstupu do vlády s krajne pravicovou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), ak v jej čele zostane Herbert Kickl. Povedal to v utorok na tlačovej konferencii po stretnutí s Herbertom Kicklom, ktoré sa konalo na neznámom mieste.
„Nebudem Kicklovým prisluhovačom,“ uviedol Karl Nehammer. „Nie je to o otázke sympatií, ale o otázke politických krokov a ochoty prevziať zodpovednosť,“ dodal.
Šírenie strachu a radikalizácia
Líder FPÖ nie je podľa kancelára pripravený prevziať zodpovednosť, čo ukázala pandémia. Navyše nezdieľa ani Kicklovo chápanie demokracie.
Karl Nehammer zdôraznil, že vníma obavy voličov FPÖ týkajúce sa bezpečnosti, migrácie a politického islamu. Riešenia však musia byť realizované v súlade so zásadami právneho štátu. Je dôležité „poučiť sa z chýb minulosti, aj z tých najtemnejších čias, ktoré Rakúsko zažilo,“ povedal Karl Nehammer.
Kicklovu rétoriku podľa Karla Nehammera charakterizuje šírenie strachu a radikalizácia. Pripomenul jeho benevolentný postoj k hnutiu identitárov, ktoré Úrad na ochranu ústavy klasifikuje ako pravicovo extrémistické.
Už majú spoločnú minulosť
ÖVP a FPÖ spolu naposledy vládli v rokoch 2017 - 2019. V tom čase bol Herbert Kickl ako minister vnútra zodpovedný za zrušenie Úradu na ochranu ústavy, pripomenul Karl Nehammer, čo „otvorilo bránu“ záujmom Ruska. FPÖ je považovaná prorusky orientovanú, v neposlednom rade preto, že odmieta sankcie voči Rusku za vpád jeho síl na Ukrajinu.
V rámci sondážnych rozhovorov sa Karl Nehammer v stredu stretne so šéfom sociálnych demokratov (SPÖ) Andreasom Bablerom a predsedníčkou liberálnej strany NEOS Beate Meinlovou-Reisingerovou.
Keďže žiadna z parlamentných strán nechce ísť do koalície so slobodnými, v Rakúsku by potenciálne mohla vzniknúť koaličná vláda ÖVP a SPÖ. Keďže by však mala v parlamente väčšinu len jedného mandátu, jej stabilitu by mohol „istiť“ tretí člen, ktorým by bola strana NEOS.
Herbert Kickl v pondelok vyzval spolkového prezidenta Alexandra Van der Bellena, aby ho ako lídra víťaznej strany v septembrových voľbách poveril zostavením vlády. Vládu ÖVP, SPÖ a NEOS označil za „experimentálnu koalíciu porazených“.