Rakúsko chce, aby dala Európska únia viac peňazí chudobnejším krajinám

Krajiny známe ako „štvorica šetrných“, okrem Rakúska ešte Holandsko, Dánsko a Švédsko, patria k najväčším čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ a dlhodobo nesúhlasia s príliš vysokými výdavkami. Čo sa týka balíka na zotavenie ekonomiky EÚ z koronakrízy v hodnote 750 miliárd eur, podľa týchto krajín by balík mal zahrnovať najmä úvery, nie granty.

Európska komisia však navrhuje, aby balík tvorili z dvoch tretín práve granty. Očakáva sa, že detaily budú známe na mimoriadnom samite, ktorý sa uskutoční 17. a 18. júla. S. Kurz v tejto súvislosti uviedol, že granty ako také už neodmieta, chce však rokovať o tom, aký podiel budú mať na celkovom objeme balíka.

Máme tu omnoho chudobjejšie krajiny

Navyše, nesúhlasí ani so súčasným plánom Bruselu na rozdelenie financií medzi jednotlivé krajiny. „Na základe plánu Bruselu by mali z tohto balíka najviac získať Taliansko, Španielsko alebo Poľsko,“ povedal S. Kurz v rozhovore pre nemecký nedeľník Frankfurter Allgemeine Sonntagszeitung.

„V Európskej únii však máme omnoho chudobnejšie krajiny,“ dodal s tým, že ak to má byť spravodlivé, potom by pomoc mala smerovať práve k tým najchudobnejším. Konkrétne štáty však nemenoval.

Ako uviedla agentúra Reuters, podľa údajov štatistického úradu Európskej únie Eurostat sú z pohľadu HDP na obyvateľa najchudobnejšími krajinami Lotyšsko, Rumunsko, Grécko, Chorvátsko a Bulharsko.

S. Kurz dodal, že namiesto zohľadňovania miery nezamestnanosti od roku 2015 pri rozhodovaní o objeme financií pre jednotlivé krajiny by sa do úvahy mali radšej brať iné kritériá, napríklad v akom rozsahu klesla ekonomika v dôsledku pandémie. Navyše, S. Kurz požaduje aj stanovenie jasných podmienok pri poskytovaní finančnej pomoci.

„Stanovenie podmienok je dôležité, aby sa peniaze nepoužili výhradne na zaplátanie dier v rozpočtoch,“ povedal rakúsky kancelár. Ako dodal, peniaze by napríklad mali smerovať do ekologizácie ekonomiky, digitalizácie či podpory reforiem.