Výsledok na seba nenechal dlho čakať a kríza sa rozšírila do susedného Nemecka, kde už zachraňuje menšiu hypotekárnu banku Düsseldorfer Hypothekenbank (DüsselHyp).
Tá drží dlhopisy Hypo Alpe v celkovej hodnote 350 miliónov eur (technicky ide o dlhopisy banky Heta, čo je nástupnícka „zlá“ banka, do ktorej sa preliali zlé aktíva z Hypo Alpe). S najväčšou pravdepodobnosťou polovicu zo svojich pohľadávok už nikdy neuvidí. Ak sa tak stane, DüsselHyp zbankrotuje. Jej vlastný kapitál, ktorý sa používa na výpočet kapitálovej primeranosti, sa totiž pohybuje len na úrovni 233 miliónov eur.
DüsselHyp bola zachraňovaná z Fondu ochrany vkladov už v apríli roku 2008, keď vypukla kríza. V roku 2010 vláda našla riešenie a banku od Nemeckej bankovej asociácie (BdB) odkúpil americký investičný fond Lone Star, ktorý sa po opätovných problémoch s bankovou asociáciou dohodol na spätnom odkúpení. DüsselHyp týmto spôsobom získala od Nemeckej bankovej asociácie (BdB) nutné záruky a došlo tak k posilneniu kapitálu, čím sa zrejme odvrátil nútený bankrot.
Tucet inštitúcií v stratách
DüsselHyp nie je v celej kríze sama. Nútené straty voči rakúskej banke už odhlásilo najmenej 12 nemeckých bánk, ktoré spolu odpíšu 5,5 miliardy eur, čo potvrdila nemecká centrálna banka. Ide o polovicu z 10,2-miliardového dlhu, ktorý znáša Korutánsko. To na jeho splatenie nemá peniaze.
Pred pár týždňami na problémy upozornila aj nemecká Pfandbriefbank, ktorá bude musieť odpísať 120 miliónov eur. Za minulý rok pri konzervatívnom odhade preto akcionárom ohlásila, že zníži zisk až o 70 percent na 54 miliónov eur.
Druhá najväčšia štátna banka v Nemecku Bayerische Landesbank (BayernLB) je pripravená odpísať až 1,3 miliardy eur, čo je najviac zo všetkých veriteľov. Oznámila to v stredu tento týždeň. Spôsobí jej to za minulý rok stratu 1,32 miliardy eur, kým ešte rok predtým bola v zisku 127 miliónov eur, čo pre televíziu Bloomberg potvrdil šéf banky Johannes-Joerg Riegler. Strata by mohla byť ešte vyššia, ak by banková skupina nepredala vlani maďarskej vláde svoju dcérsku banku MKB Bank za 1,07 miliardy eur.
Pozadie problémov BayernLB
BayernLB je v súvislosti s Hypo Alpe v problémoch až po uši. Ešte v roku 2007 Hypo Alpe Adria kúpila a jej šéfovia sa radovali, že získali prístup k novým trhom a obchodným možnostiam na Balkáne, kde rakúska banka veľkoryso rozdávala úvery nesolventným dlžníkom a investovala do nereálnych realitných projektov.
Lenže sa prepočítala. Dobre vedela, že Hypo Alpe je práčkou na peniaze balkánskych mafiánov a župana Jörga Haidera, ktorý si z banky v prípade potreby ulial niečo aj na financovanie politickej strany FPÖ.
V roku 2009, keď vrcholila kríza, sa tunely v Hypo Alpe nedali zniesť a o pomoc požiadala rakúsku vládu. Tá nechcela rozkývať rakúsky bankový sektor a nechať napospas Korutánsko, preto Hypo Alpe od nemeckej BayernLB znárodnila, čím prebrala zodpovednosť za straty a ďalšie nečakané mŕtvoly v portfóliu banky. Dodnes ju záchrana stále 5,5 miliardy eur.
Po tom, ako pred mesiacom kabinet zistil, že chorá banka potrebuje ďalšiu injekciu vo výške 7,6 miliardy eur, došla vláde trpezlivosť a minister financií Hans Jörg Schelling povedal, aby si straty „vykryli“ nezodpovední investori, teda aj BayernLB a formálne aj Korutánsko, ktoré je na pokraji bankrotu. Dlh, ktorý má z Hypo Alpe, prevyšuje jej ročný rozpočet päťnásobne a o Korutánsku sa hovorí ako o mini Grécku v strede Európy.
Kým Grécko nemôže dlhy splatiť, Rakúsko nechce
Rakúska vláda je navyše presvedčená, že niektorí investori tušili, aké tunely sa v Hypo Alpe odohrávajú, no napriek tomu sa do jej riskantných obchodov s radosťou zaplietli. Predchádzajúceho vlastníka banky, bavorskú BayernLB, preto Rakúšania vinia z toho, že pred prevodom banky na rakúsky štát úmyselne zatajila skutočný stav jej financií.
Banku BayernLB preto žaluje o 3,5 miliardy eur a rovnakú sumu naopak požadujú Bavori, ktorí vlastnia v BayernLB 75-percentný podiel, od Rakúska za zmarenú investíciu. „Banka bude aj naďalej usilovať o nároky na splácanie úverov dotknutých pred príslušnými súdmi s využitím všetkých právnych prostriedkov. Opierame sa o niekoľko znaleckých posudkov,“ uviedla banka v stanovisku.
Keďže BayernLB je štátna banka, straty tak ponesú Bavori z vlastného rozpočtu. Bavorský minister financií Markus Söder už povedal, že je sklamaný z postoja Rakúska, ktorý je „je slabinou európskej finančnej architektúry“. Dodal, že kým Gréci dlhy nedokážu splácať, Rakúsko ich nechce splácať.
Súdne ťahanice zrejme potrvajú ešte dlhé roky, tešiť sa môžu najmä právnici, ktorí sa na prípade nabalia. Celej finančnej kalamite nie je ani zďaleka koniec, pretože situáciu súdnou cestou chcú riešiť aj ďalší investori.
Dexia Kommunalbank Deutschland má voči rakúskej banke Hypo Alpe pohľadávky vo výške takmer 400 miliónov eur a uvažuje, že ak bude musieť straty znášať, zažaluje rakúskeho bankového regulátora (Finanzmarktagentur – FMA), že neodhalil skryté defekty už pri zoštátnení banky.
Súdnou cestou vymáhania pohľadávok chce postupovať aj rakúska poisťovňa Uniqa, ktorá eviduje voči banke dlh vo výške 25 miliónov eur.
NRW Bank svoju sumu nechce špecifikovať, ale 276 miliónov eur dlží rakúska banka aj nemeckej televíznej spoločnosti WDR TV. Nemecká banka Landesbank Helaba potvrdila, že mala v Hypo Alpe pohľadávky vo výške 85 miliónov, z toho odpíše zrejme 25 miliónov eur.
Dohra vo väzení
Začiatkom marca sa prípadom aktívnejšie začali zaoberať rakúski vyšetrovatelia, ktorí detailne zanalyzujú bilančnú súvahu Hypo Alpe. Existuje podozrenie, že aktíva v súvahe boli nadhodnotené a dokumenty falšované.
Ešte v máji minulého roka bola zriadená nezávislá komisia, ktorá má posúdiť, či opätovný predaj Hypo Alpe štátu prebehol s dostatočným overením budúcich rizík a samozrejme sa vyšetrovaním majú preukázať ďalšie dôkazy z tunelovania Hypo Alpe aj samotnými manažérmi BayernLB.
Súdne spory, ktoré mali odhaliť vinníkov začali už pred niekoľkými rokmi. Vlani sa do väzenia na 18 mesiacov dostal bývalý šéf BayernLB Werner Schmidt plus musel zaplatiť pokutu 127-tisíc eur. Ten mal riadiť kúpu Hypo Alpe banky a profitovať na obchodoch so županom Jörgom Haiderom. Ten by bol zrejme tiež vo väzení, ak by nebol mŕtvy. V roku 2008 jeho VW dostal šmyk a vrazil do betónového stĺpa.
Ďalší členovia predstavenstva vyšli len s podmienkami, pretože sa im nedostatočne preukázala vina. Bývalý člen predstavenstva Rudolf Hanisch dostal pokutu 50-tisíc eur, jeho kolega Theo Harnischmacher zaplatil 15-tisíc eur a dokonca Ralph Schmidt a Stefan Ropers len 5-tisíc eur.
Zaujímavosťou je, že pokutu vo výške 20-tisíc eur dostal aj Michael Kemmer, ktorý BayernLB šéfoval v rokoch 2008 až 2009 a podieľal sa na spätnom predaji Hypo Alpe z rúk BayernLB štátu. Dnes ten istý človek šéfuje Nemeckej bankovej asociácii, ktorá ako sme spomínali na začiatku článku, zachraňovala pre toxické aktíva banku DüsselHyp.
Na osem rokov bol odsúdený aj bývalý šéf risk manažmentu Gerhard Gribkowsky, ktorý sa priznal z korupcie a prijatia úplatkov vo výške 44 miliónov dolárov od šéfa F1 Bernieho Ecclestona. Ten korupciu odmieta. Úplatkom mal zaistiť hladký predaj 47 percent akcií BayernLB vo Formule 1 a udržať si tým svoju moc v šampionáte.
Zodpovednosť by mala niesť aj rakúska centrálna banka (OeNB) a rovnako aj rakúske ministerstvo financií, čo potvrdzuje nezávislá komisia v správe z decembra 2014. Komisia sa odvoláva na moment, keď ešte pred vypuknutím problémov Hypo Alpe požiadala vládu o dodanie kapitálu vo výške 900 miliónov eur.
„OeNB dospela k záveru, že Hypo Alpe na tom nebola tak zle - v zmysle bezprostredne nevyhnutných záchranných opatrení. Týmto vyhlásením si OeNB nesplnila svoju úlohu. Ministerstvo financií zasa nepožiadalo o jednoznačné hodnotenie banky a dodalo jej dodatočný kapitál vo výške 900 miliónov eur, v súlade s podmienkami pre v podstate zdravé banky. Keby bola kvalifikácia banky horšia, výška úroku by mala byť vyššia, ale najmä by to viedlo k vypracovaniu plánu reštrukturalizácie už v tejto fáze,“ napísala nezávislá komisia.
Politická hra alebo skrotenie verejného dlhu?
Rakúsko bude kvôli rastu zadlženia krajiny bojovať o to, aby ďalšie peniaze do banky nedalo. Otázkou je, či sa pokúsi nechať Korutánsko so svojimi zárukami padnúť. Skôr nie, ale ide o riskantný politický marketing. Vládni sociálni demokrati i ľudovci si uvedomujú, že najlepšou formou ako znížiť preferencie opozičnej Slobodnej strany Rakúska (FPÖ), kde pôsobil kontroverzný župan a tvorca krízy Jörg Haider, je nechať celý prípad dostatočne prepierať v médiách.
Na druhej strane Rakúsku rastie verejný dlh, ktorý presiahol 81 percent HDP. Ak by mali Rakúšania vykryť straty z toxickej banky, účet sa môže nafúknuť až na 19 miliárd eur, čím sa im dlh zvýši až na úroveň 89 percent HDP. To bol jeden z dôvodov, prečo vo februári ratingové agentúra Fitch odobrala krajine najlepší investičný rating AAA.