Rakúsky kancelár Werner Faymann v utorok návrh označil za signál, ktorý má pomôcť dodržať nedávno stanovený strop pre prijímanie utečencov.

Rakúsko minulý týždeň oznámilo, že tento rok prijme už len 37 500 žiadateľov o azyl a do roku 2019 ich má byť celkovo najviac 127 500. Krajina je pritom spolu s Nemeckom a Švédskom hlavnou cieľovou krajinou migrantov putujúcich po takzvanej balkánskej ceste. Vlani prijala Viedeň 90-tisíc žiadostí o azyl.

Doteraz Rakúsko osobám s právom na azyl udeľovalo právo na pobyt v zásade natrvalo. To by teraz po uplynutí lehoty malo automaticky vypršať. Prípadné predĺženie práva na azyl bude závisieť od situácie v domovskom štáte žiadateľa.

Zmeny sa týkajú aj zlučovania rodín prisťahovalcov. Ľudia, ktorí azyl nezískajú, ale zatiaľ nemôžu byť ani vyhostení, budú musieť nabudúce čakať na svoju rodinu tri roky namiesto doterajšieho jedného.

To isté platí aj pre azylantov, ktorí žiadosť o prisťahovanie rodiny nepodajú do troch mesiacov od priznania štatútu utečenca. Navyše budú musieť preukázať, že majú ekonomické predpoklady pre obživu rodiny.

Na sprísnenie azylového zákona sa strany rakúskej veľkej koalície zhodli už vlani v novembri. Rakúska ministerka vnútra Johanna Miklová-Leitnerová povedala, že Rakúsko bude mať teraz jeden z najprísnejších azylových zákonov v Európe.

V Nemecku, kam migranti najčastejšie mieria, už podobné pravidlá platia. Úspešný žiadateľ o azyl tam má nárok na trojročné povolenie na pobyt. Po tejto dobe môže utečenec získať časovo neobmedzený pobyt, ak bude mať naďalej na azyl nárok.