Radšej lockdowny ako plošné testovanie. Do Matovičovho experimentu sa zahraničiu nechce

Niekoľko dní bol najčítanejším článkom spravodajského portálu Bloomberg text s názvom Krajina EÚ, ktorá porazila prvú vlnu vírusu, chce otestovať každého. Dôvodom je zúfalá situácia v Európe. 

Kým počas vrcholiacej prvej vlny bol počet nových prípadov covidu v Európskej únii za týždeň na úrovni takmer 30-tisíc, teraz sa blíži k hranici 200-tisíc. Mortalita nie je taká vysoká, no prudko rastúci počet prípadov naznačuje, že kolaps zdravotného systému je otázka týždňov.

Aj preto krajiny jedna po druhej zvažujú nové opatrenia. Matovičovo plošné testovanie malo byť podľa autora modelom pre celý svet. Zatiaľ sa však nezdá, že by ho chcel niekto skopírovať. Štáty v problémoch zavádzajú radšej lockdowny.   

Paleta lockdownov

Čo krajina, to iný lockdown. Každý prístup má svoje špecifiká a o pár mesiacov bude jasné, kto zvolil najlepší a kto najhorší prístup. Forma lockdownov sa začína od mäkkého, regionálneho až po tvrdý, plošný či dokonca totálny.

Najtvrdší lockdown zavádza Belgicko, krajina s najhoršou epidemickou situáciou. Incidiencia Covidu-19 je tam takmer trikrát horšia než na Slovensku. Okrem už dlhšie zatvorených barov, reštaurácií a zákazu nočného vychádzania sa tento týždeň pridáva zatvorenie všetkých neesenciálnych obchodov a škôl. Rodiny sa budú môcť navštevovať iba raz do týždňa, práca z domu bude povinná. Podobný lockdown už dlhšie platí v krajine s porovnateľnou epidemickou situáciou – v Česku.

O čosi miernejší lockdown začne tento týždeň platiť v Spojenom kráľovstve. Mimochodom, jeho epidemická situácia je lepšia než na Slovensku. Na rozdiel od lockdownu z prvej vlny ostanú otvorené školy, univerzity a ihriská. Z podnikov zase iba továrne, staveniská a farmy. Ľudia sa budú môcť vonku prechádzať aj samostatne cvičiť. Tieto prísne pravidlá budú platiť minimálne celý november.    

Ešte miernejší lockdown začal platiť v Rakúsku. Vláda tam zaviedla zákaz vychádzania od ôsmej večer do šiestej rána s menšími výnimkami. Cieľom je zabrániť stretávaniu rodín, a tým komunitnému šíreniu vírusu medzi domácnosťami. Základné a materské školy či firmy a obchody však ostávajú otvorené. Odporúča sa pracovať z domu.

Po tom, ako Nemecko prekročilo kritickú úroveň 50 nových prípadov na stotisíc obyvateľov v priebehu jedného týždňa, v krajine zavreli reštaurácie, bary a hotely. Otvoriť sa majú, až keď sa číslo opäť dostane pod túto úroveň. Krajina stále verí svojmu kvalitnému a dôslednému trasovaniu a masívnemu testovaniu. No čoraz častejšie sa objavujú prípady, keď sa pôvod infekcie dohľadať nedá.

Južanské krajiny ako Taliansko, Španielsko a Grécko skúšajú zaviesť regionálne lockdowny. Taliansky premiér plánuje zakázať cestovanie medzi regiónmi. Najpostihnutejšie mestá si majú zaviesť vlastné minilockdowny. V krajine platí zákaz vychádzania po 23.00 a zavreté sú posilňovne alebo kultúrne zariadenia. Zákaz cestovania medzi regiónmi a regionálne lockdowny už praktikuje aj Španielsko. Z uvedených krajín sa najmenej prísne opatrenia týkajú Grécka, kde platia lokálne semafory a na ich základe stupňované opatrenia. Grécko patrí medzi najmenej postihnuté európske krajiny.

Tri princípy

Ak majú súčasné európske opatrenia v celej Európe na rozdiel od prvej vlny niečo spoločné, sú to najmä tri princípy. Prvým je, že školy sa nechávajú otvorené tak dlho, ako sa len dá. Deti sa považujú za nízkorizikovú skupinu, a keďže chorobu zvládajú lepšie než dospelí, nie sú natoľko infekčné. V čase epidémie je zásadné zabrániť škodám na ich duševnom rozvoji a zároveň ekonomickým škodám súvisiacim s málo produktívnym časom rodičov stráveným doma.

Druhým dôležitým princípom je regionalizácia protiepidemických opatrení. Pokiaľ sa dá, štáty sa vyhýbajú celoplošným opatreniam a snažia sa obmedzovať život v najpostihnutejších regiónoch.

U nás tento princíp nefungoval správne, keďže existuje kompetenčný chaos v prijímaní a vymáhaní epidemiologických opatrení. Napriek tomu, že naši epidemiológovia volajú po testovaní najmä v regiónoch s vysokou incidenciou prípadov, prijímajú sa plošné opatrenia, ktoré platia pre všetky časti Slovenska rovnako.

Tretím dôležitým princípom je zamerať sa na preťatie komunitného šírenia medzi blízkymi osobami. Hoci aj na Slovensku je známe, že až tri štvrtiny nových prípadov sa šíria v rodinách a pri družných návštevách známych, epidemiológovia zatiaľ tieto najrizikovejšie akcie neobmedzujú.

Práve preto platí v Európe zákaz vychádzania po večeroch a v noci, aby boli ľudia donútení obmedziť sociálne kontakty. Zavedenie takýchto opatrení aj na Slovensku by dokázalo eliminovať katastrofické ekonomické škody súvisiace napríklad so zatvorenými reštauráciami.

Výhry a prehry

Kým z niektorých hľadísk sa celoplošné testovanie skončilo pozitívne, z iných sa skončilo negatívne. Tým, že sa napriek odporu viacerých epidemiológov a vedcov konalo plošne – aj v oblastiach s nízkou incidenciou nákazy –, bolo relatívne neefektívne.

Naviazalo si na seba veľkú časť vzácnych zdrojov. Napríklad v Bratislave sa pozitívne diagnostikoval iba každý trojstý človek, čo pri očakávaných nákladoch na testovanie na úrovni sto miliónov znamená, že náklady na nájdenie jedného pozitívneho sa tam šplhajú k sume 10-tisíc eur. Sú to enormné čísla, ktoré poukazujú nielen na nízky epidemiologický efekt, ale zároveň aj na zbytočne vysoké náklady na testovanie na juhu Slovenska.

Ďalšou veľkou prehrou Slovenska je, že premiér prestáva počúvať epidemiológov. Tí ešte v pondelok po konzíliu navrhovali pretestovať v druhom kole iba okresy s výskytom pozitívnych prípadov väčším ako 1,5 percenta. Po rokovaní ústredného krízového štábu sa toto číslo znížilo na 0,7 percenta. Kým v prvej vlne tvrdil, že o všetkom budú rozhodovať epidemiológovia, v druhej vlne to už neplatí.

Vynútenie si povinného plošného testovania bude mať pravdepodobne súdne dohry. Je otázne, či by takéto legislatívne problematické opatrenia prešli v západných krajinách. Aj to bude jedným z dôvodov, prečo sa antigénové testovanie bude v zahraničí vykonávať najmä v najpostihnutejších regiónoch a v súlade s odporúčaniami epidemiológov.

Zákaz vychádzania a mäkší lockdown sú momentálne vo svete preferovanejšie varianty.