Radosť z konca krízy v Grécku je predčasná. Ľudia sú bez práce a krajina je v dlhoch

V Grécku si vlády tri desaťročia masívne požičiavali, aby mohli financovať štedré výdavky, a súčasne tolerovali rozsiahle daňové úniky a tajili rozpočtové deficity. Všetko vyplávalo na povrch v októbri 2009, keď Grécko priznalo, že jeho rozpočtový deficit je oveľa vyšší, než uvádzalo.

To donútilo grécku vládu obrátiť sa so žiadosťou o záchranný úver na ostatné krajiny eurozóny a Medzinárodný menový fond (MMF). Dráma sa oficiálne skončila tento pondelok, keď Gréci oficiálne opustili posledný z troch záchranných programov, ktoré zabránili kolapsu ekonomiky. Celkovo bolo stredomorskej krajine požičaných 288,7 miliardy eur.

Je to síce pozitívna správa, ale Grécko je stále dobité. Keď sa hovorí o stratenej generácii, myslíme to doslovne.

Ako to bude vyzerať

Po ukončení záchranného programu Gréci postupne nabehnú na normálny režim financovania prevádzky štátu. Už si nebudú požičiavať prevažne od Európskeho stabilizačného mechanizmu, teda od štátov eurozóny na čele s Nemeckom, ale štandardne na finančných trhoch, prostredníctvom emisie dlhopisov. Pri desaťročnom dlhopise sa momentálne úroky pohybujú okolo 4,3 percenta (v rámci záchranného programu bol úrok 0,95 percent). 

Vydýchnuť si od veriteľov však úplne nemôžu. Naďalej budú prebiehať každý štvrťrok misie veriteľov do krajiny, a to až do splatenia posledného eura záchranných úverov, čo bude až v roku 2060 (samozrejme, ak sa časť dlhov neodpustí).

Český ekonóm spoločnosti Cyrrus Lukáš Kovanda tvrdí, že Gréci vlani a v tomto roku prvýkrát od roku 2014 vykonali testovacie emisie päťročných a sedemročných dlhopisov, ktoré sa skončili dobre. Grécko nimi získalo 4,4 miliardy eur za priaznivú úrokovú sadzbu. Tieto peniaze budú slúžiť ako hotovostný vankúš počas prechodu na tvrdú trhovú realitu.

Celkovo Grécko disponuje