Podľa denníka ISIL nie je len skupina bezohľadných radikálov, ale aj disciplinovaná organizácia schopná využiť sociálne siete a organizovať obsadené územia. Nechýba jej ani zmysel pro humor. Pri obsadzovaní dvojmiliónového mesta Mosul sa jej dostala do rúk aj výzbroj irackej armády vrátane piatich skoro nových vrtuľníkov americkej výroby. „Očakávame, že Američania uznajú záruku a poskytnú servis,“ napísal k tomu ISIL na Twitteri.

V mosulskej pobočke centrálnej banky skupina ukoristila podľa guvernéra provincie Ninive 400 miliónov dolárov (vyše 294 miliónov eur) a vykradla aj ostatné banky v meste.

Pri bojoch o rafinériu pri Bajdží vyjednala s rodinami zamestnancov dohodu o evakuácii, ale nie z humanitárnych dôvodov. Potrebuje zamestnancov, aby rafinériu uviedli znova do prevádzky, keď sa boj skončí.

Na dobytom území ISIL okamžite zavádza poplatky – v Mosule z nich získa mesačne osem miliónov dolárov (5,9 milióna eur). Na celom severe platia šoféri kamiónov za každé povolenie prejazdu 200 dolárov (147 eur). Platiť musia aj kresťania žijúci v Mosule za to, že ich neukrižujú.

Skupine prispievajú aj darcovia, ale podľa pracovníka americkej kontrarozviedky citovaného americkým denníkom je skupina sebestačná. Väčšina jej majetku pochádza z kriminálnej činnosti, výpalného, únosov, lúpeží a pašeráctva. Podľa tohto zdroja je síce ISIL „najbohatšia z teroristických skupín planéty, ale zároveň má nemalé výdavky. Peniaze rýchlo získava, ale musí aj rýchlo platiť. Ak niekto múdro neinvestovala, sedí na majetku za desiatky miliónov dolárov,“ uviedol tento zdroj.

Vo Fallúdži ISIL otvoril banky, ktoré predtým vyplienil, aby si mal kam uložiť ulúpené peniaze. Keď sa jeden tamojší taxikár opýtal jedného z ozbrojencov, odkiaľ sú tie peniaze, dostal odpoveď: „Už nikdy sa ma na to nepýtajte. Pochopte, že zo svojho rozpočtu spravujeme celý Irak, nielen Anbár.“

Analytik Kámil Vazní z Bejrútu sleduje finančné toky v ISIL a domnieva sa, že „o štáte teroru netreba uvažovať, pretože už existuje“.

ISIL má od vlaňajška v rukách aj časti severnej Sýrie. Pri Rakke kontroluje prevádzku tamojších primitívnych rafinérií. Ich výrobky sama využíva, ale veľa ropy predáva svojmu tamojšiemu protivníkovi – sýrskej vláde. V meste Manbidž ISIL riadi cementáreň, inde vyberá poplatky aj za vývoz odpadu.

Dobývanie irackého územia znamená pre ISIL ďalšie príjmy. „Čím viac územia budú mať, tým sebestačnejší budú. Aj preto ich treba zastaviť. Akonáhle začnú ľuďom vyplácať mzdy, bude ešte ťažšie dostať ich z územia,“ povedal Peter Neumann z londýnskej King‘s College.