Aktualizované 12. 10. 2011 o 8:13
Vláda Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) končí po 15 mesiacoch, keď sa jej nepodarilo získať dôveru poslancov v spojenom hlasovaní o navýšení eurovalu. Za záchranný mechanizmus zahlasovalo zo 124 prítomných poslancov len 55, deväť bolo proti a 60 nehlasovalo. Potrebných bolo minimálne 76 hlasov.
Euroval podporili všetci prítomní poslanci za SDKÚ-DS a KDH a Most-Híd (s výnimkou OKS), Martin Fecko zo skupiny Obyčajní ľudia (OĽ) a František Šebej z OKS. Poslanci za Smer-SD sa pred hlasovaním prezentovali, ale nehlasovali, čím zariadili uznášaniaschopnosť parlamentu. Proti boli členovia SNS a bývalí členovia tejto strany Anna Belousovová a Rudolf Pučík. Liberáli zo SaS, traja zvyšní poslanci OKS ani traja poslanci z OĽ sa hlasovania nezúčastnili.
Koalícia v súčasnom zložení asi nebude pokračovať, viacerí politici z troch vládnych strán SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd vyslali SaS signály, že s ňou vládnuť nechcú. Aká bude budúcnosť samotnej premiérky, zatiaľ nie je jasné. Novinárom povedala len toľko, že sa chce „slobodne rozhodnúť“.
Radičová prosila márne
Odporcov eurovalu v radoch koalície nepresvedčili ani prosby premiérky, ktoré im adresovala tesne pred hlasovaním. "Ja vás prosím, dôverujte tejto vláde, že narába zodpovedne s verejnými financiami, že nezneužije ani na sekundu ťažko zarobené peniaze daňových poplatníkov. Záujem a dôveryhodnosť SR je to najcennejšie, čo máme a čo ponúkame," povedala poslancom.
Po hlasovaní parlamentu sa premiérka ospravedlnila občanom za zlyhanie rokovaní so SaS a prebrala časť politickej zodpovednosti. "Prijímam s pokorou, ale so vztýčenou hlavou hlasovanie parlamentu," povedala I. Radičová a vyzvala Mikuláša Dzurindu (SDKÚ-DS), aby rokoval so Smerom. Zároveň vyzvala Richarda Sulíka a ministrov SaS, aby odstúpili. „Dnes koaličným partnerom SaS bola vyslovená nedôvera vláde Slovenskej republiky. A tak sa pýtam, čo tým dosiahli?“ dodala premiérka v emotívnom príhovore.
Po hlasovaní v parlamente, Foto - SITA / Marián Peiger
Priamej otázke, či Smeru za podporu eurovalu ponúkne predčasné voľby, sa I. Radičová vyhla. Jednoznačne ju však nevylúčila. Presnú ponuku pre Smer nešpecifikoval ani M. Dzurinda. "Vládu položili tri strany SaS, Smer a SNS. Ľudia už to vedia, ale nebojme sa to pomenovať. V parlamente vznikla nová väčšina," povedal M. Dzurinda.
Sulík sám neodstúpi
„Mrzí nás, že za našu principiálnu pozíciu sme boli vydieraní spojením hlasovaní o eurovale a o dôvere vláde,“ reagoval šéf SaS Richard Sulík. Tvrdil, že liberáli Európanom ušetrili 300 miliárd eur. Z postu predsedu parlamentu sa odísť nechystá, dodal ale, že ak ho odvolajú, prijme to s pokorou. „Nevidím najmenší dôvod na odstúpenie z pozície predsedu parlamentu len preto, že si to Iveta Radičová želá,“ napísal na internetovej stránke SaS.
Euroval nepodporilo len Slovensko
Slovensko tak ako jediná krajina eurozóny neodobrila euroval. Minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) v priebehu dnešného dňa povedal, že záchranný mechanizmus schváli parlament na druhý pokus pravdepodobne ešte tento týždeň.
Premiérka sa rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s vyslovením dôvery kabinetu včera ráno po tom, ako sa koaličným stranám nepodarilo presvedčiť SaS o podpore záchranného fondu eurozóny. Strana Richarda Sulíka podľa I. Radičovej odmietla aj posledný návrh na kompromis, ktorý by dával stranám možnosť veta pri rozhodovaní o peniazoch v trvalom eurovale. Ten má nahradiť súčasný systém približne o dva roky.
Tromfy má v rukách Smer-SD
Očakáva sa, že v najbližších dňoch sa uskutoční schôdzka parlamentných strán. Dokument totiž v princípe neodmieta opozičný Smer-SD Roberta Fica.
"Pre mňa je teraz najdôležitejšie, ako politické strany, ktoré sa hlásia k eurovalu, nájdu cestu k rokovaciemu stolu a schvália tento životne dôležitý zákon," uviedol R. Fico na tlačovej besede po hlasovaní parlamentu. "Čakáme na návrhy, ktoré prídu od koalície," dodal, no nepovedal, či bude za podporu eurovalu požadovať od koalície predčasné voľby. "Slovensko sa k eurovalu musí prihlásiť," povedal R. Fico.
Smer-SD už skôr uviedol, že záchranný fond podporí výmenou za vypísanie predčasných volieb alebo rekonštrukciu vlády. R. Fico ale pred začiatkom schôdze parlamentu tvrdil, že do rekonštruovanej vlády vstupovať nechce.
Ďalší vývoj bude závisieť aj od prezidenta Ivana Gašparoviča, ktorý musí vládu podľa ústavy odvolať. Ministri a premiérka ale zostanú v úradoch až do vymenovania nového kabinetu. I. Gašparovič zrušil program v Ázii a vracia sa na Slovensko.
Prezident môže poveriť premiéra, aby sa pokúsil vládu zrekonštruovať aj pri rozložení súčasných síl v parlamente. Takýto kabinet by musel získať podporu poslancov. Druhou možnosťou je vyhlásenie predčasných volieb.
O podpore pre euroval je technicky možné znova hlasovať aj v priebehu niekoľkých dní, tvrdí poslanec KDH Radoslav Procházka. Otázkou podľa neho je, či sa koalícii podarí vyjednať podporu Smeru, bez ktorého sa stranám bývalej koalície nepodarí presadiť zmeny v eurovale.
Prečo je v týchto dňoch dôležitý postoj prezidenta:
- Prezident podľa ústavy musí vládu odvolať, keď nezískala dôveru. Jej členovia však zostávajú vo funkciách, kým nebude vymenovaný nový kabinet.
- Prezident obvykle poveruje niektorého z politikov zostavením vlády. Tento krok nie je v ústave zakotvený, ale tradične ho hlavy štátu robia.
- Rozhodujúce je, koho prezident vymenuje za nového premiéra. Ústava mu neprikazuje, koho konkrétne má vymenovať. Nová vláda ale musí do 30 dní od vymenovania predstúpiť pred parlament a požiadať o vyslovenie dôvery, na čo potrebuje mať väčšinu v parlamente.
- Ak do šiestich mesiacov od vymenovania vláda nezíska v parlamente dôveru, môže prezident Národnú radu rozpustiť a konajú sa predčasné voľby
- Inak je na skrátenie volebného obdobia a následné predčasné voľby potrebná ústavná väčšina, teda 90 zo 150 zákonodarcov.
Foto na titulke - SITA / Jozef Jakubčo
