Aktualizované o 22:13 o vyjadrenie ministra financií Ivana Mikloša
Koaliční partneri dnes nepresvedčili SaS o podpore navýšenia dočasného eurovalu ani o vstupe Slovenska do jeho nástupcu, Európskeho stabilizačného mechanizmu (ESM). „Naši ministri budú na vláde hlasovať proti týmto dvom bodom a keď to príde do parlamentu, naši poslanci budú hlasovať proti,“ potvrdil po skončení rokovania Koaličnej rady predseda SaS Richard Sulík.
Dnešné stretnutie iniciovala práve jeho strana, keďže príslušné zmluvy predložil minister financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS) na dnešné rokovanie vlády a s jej mandátom by ich už vo štvrtok mohla v Bruseli podpísať premiérka Iveta Radičová (SDKÚ-DS). V konečnom dôsledku ich však bude musieť ratifikovať Národná rada (NR) SR, kam sa podľa Sulíka dostanú v septembri.
Šéf SaS zopakoval, že jeho strana je zásadne proti vstupu Slovenska do permanentného eurovalu aj proti navýšeniu prostriedkov v dočasnom stabilizačnom fonde EFSF. "Podľa nášho názoru sú to vyhodené peniaze, mrhanie peniazmi slovenských daňovníkov," podčiarkol R. Sulík.
R. Sulík uznal, že šéfka exekutívy môže získať mandát vlády aj bez hlasov ministrov za SaS. „Dúfam, že niektorí iní ministri by sa mohli k nám pridať, uvidíme, ale obávam sa, že budeme prehlasovaní,“ pripustil. Posledné slovo však bude mať parlament, kde SaS vyvinie všetko úsilie, aby príslušné zmluvy poslanci neratifikovali.
„Jasne sme ich upozornili, že za toto nebudeme v septembri hlasovať a dúfam, že predseda Smeru-SD výnimočne dodrží svoje slovo a tiež nebude za toto hlasovať," apeloval na Roberta Fica. Ten dnes vyzval vládnu koalíciu, aby si urobila so R. Sulíkom poriadok, inak sociálni demokrati starý ani nový euroval nepodporia.
Podľa šéfa SaS môže byť za rýchlou snahou o navýšenie peňazí v prvom eurovale, ktorý bude fungovať len do polovice roka 2013, myšlienka poskytnúť z neho v prípade krachu krajiny pomoc gréckym bankám. Vtedy by totiž grécke vládne dlhopisy získali najhorší rating a banky by ich nemohli využívať ako záruku pri refinancovaní z Európskej centrálnej banky (ECB).
„Je taký plán, alebo obava, že práve z toho navýšenia by mali byť financované navyše dlhopisy pre grécke banky. Je to jeden obrovský sud bezo dna a akékoľvek peniaze sú vyhodené von oknom. Grécko musí najprv skrachovať, bez toho nemá zmysel žiadne ďalšie riešenie,“ dodal R. Sulík.
Slovensko by malo súhlasiť so zvýšením záruk v dočasnom eurovale, ako aj s vytvorením jeho nástupcu – ESM. Obidva návrhy schválené začiatkom tohto týždňa ministrami financií eurozóny predkladá na dnešné rokovanie vlády rezort financií. O zapojení sa Slovenska do nového eurovalu musí definitívne rozhodnúť parlament.
Celkové záruky členských krajín eurozóny v rámci EFSF, teda súčasného eurovalu, by sa mali zvýšiť zo súčasných 440 miliárd eur na 779 miliárd eur. Pre Slovensko to znamená zvýšenie garancií z pôvodných 4,37 miliardy eur na 7,72 miliardy eur.
,,Primárnym dôvodom nie je potenciálna nová pôžička Grécku, pretože teraz existujúca úverová kapacita je 255 miliárd eur a doteraz vyčerpané prostriedky na pomoc Portugalsku a Írsku sú 43,7 miliardy eur. Ten priestor je dostatočný aj na prípadnú novú pôžičku, ktorá ale ešte vôbec nie je uzavretá a schválená," upozornil v stredu podvečer minister financií Ivan Mikloš.
Dodal, že pokiaľ by Slovensko nakoniec zmluvu o navýšení EFSF v parlamente neratifikovalo, podiel SR v tomto mechanizme by zostal nižší oproti krajinám, ktoré by ho navyšovali. Takýto prístup by však podľa ministra financií nebol správny.
,,Nepovažoval by som to za dobrý a zodpovedný krok aj preto, že Slovensko je medzi krajinami, ktoré nemajú rating AAA a ktoré sú dôvodom, prečo sa musí navyšovať," pripomenul Mikloš.
Foto na titulke - TASR / Martin Baumann
