Jeho radikálny návrh odzrkadľuje diskusiu v talianskych médiách o možnej „dani z bohatstva“. Tá by však nemala priamo odkrojiť časť z dedičstva rodín v krajine, domnieva sa K. Wendorff, ktorý vedie oddelenie verejných financií nemeckej centrálnej banky Bundesbank.
„Namiesto európskeho fondu, ktorý nakupuje talianske štátne dlhopisy, čo v konečnom dôsledku znamená podporu zo strany európskych daňových poplatníkov, by sa mal vytvoriť národný (taliansky) fond,“ napísal v článku pre sobotné vydanie Frankfurter Allgemeine Zeitung. „Tento fond by kupoval talianske štátne dlhopisy,“ uviedol.
Takýto národný fond by bol financovaný „štátnymi dlhopismi solidarity“, ktoré by talianske domácnosti museli kúpiť – napríklad do výšky 20 percent svojho čistého bohatstva. Tak by mohla byť „takmer polovica talianskeho vládneho dlhu konvertovaná na dlhopisy solidarity“.
V piatok sa Rím vyhol zníženiu ratingu agentúry Standard & Poor's, ktorá sa rozhodla zhoršiť mu len výhľad. Tento krok nasledoval po ostrých stretoch Talianska s Európskou komisiou a predsedom Európskej centrálnej banky Mariom Draghim pre plány Ríma na zvýšenie rozpočtových výdavkov, ktoré sú porušením pravidiel Únie. Premiér Giuseppe Conte v tejto súvislosti vyhlásil, že Taliansko nemá žiadny „plán B“.
Taliansko nie je chudobnou krajinou, argumentoval K. Wendorff, nepotrebuje odpustenie dlhu, ani by nemalo byť „hračkou“ finančných trhov. Plány vlády však ukazujú, že európske rozpočtové pravidlá sú bezzubé, a to bráni rozšíreniu európskej solidarity a zdieľaniu dlhovej záťaže. Východiskom z tohto hlavolamu je preniesť zodpovednosť za dlhy štátu na talianskych daňových poplatníkov.
„Talianski voliči by sa priamo podieľali na riešení talianskeho problému v závislosti od ich finančnej kapacity,“ napísal nemecký expert. „To by posilnilo dôveru v zdravú fiškálnu politiku do budúcnosti. Nakoniec by národný problém vyriešila národná solidarita.“
