Ruský prezident Vladimir Putin bude pravdepodobne vnímať prvých 100 dní svojej invázie na susednú Ukrajinu s obrovským sklamaním, keďže sa mu nepodarilo dosiahnuť ciele, ktoré si stanovil na začiatku vojny spustenej 24. februára, píše portál Newsweek s odvolaním sa na expertov, ktorých oslovil.
Nedostatočný výkon
Podľa nich prvých 100 dní Putinovej vojny bolo do značnej miery definovaných nedostatočným výkonom, ktorý prekonal všetky očakávania. Rusku sa nepodarilo rýchlo zvrhnúť vládu v Kyjeve, utrpelo kolosálne vojenské straty a dostalo sa do väčšej izolácie.
Vojna sa momentálne sústreďuje v Donbase, keďže Putin baží po vojenskom víťazstve dobytím dvoch veľkých regiónov - Luhanskej oblasti a Doneckckej oblasti. Časť týchto území je od roku 2014 pod kontrolou separatistov podporovaných Kremľom.
Neil Melvin, riaditeľ medzinárodných bezpečnostných štúdií Kráľovského inštitútu spojených služieb (RUSI) uviedol, že Putinova takzvaná „špeciálna vojenská operácia“ momentálne „presahuje jeho sklamanie“.
„Myslím si, že by ste boli veľmi sklamaní z toho, aké ciele boli stanovené na začiatku, a z očakávaní, ako rýchlo by sa to dalo dosiahnuť. O 100 dní neskôr sú boje kruté a Rusko robí veľmi pomalý a postupný pokrok s enormnými nákladmi," konštatoval Melvin.
Strategická katastrofa
Jeho analýzu potvrdil aj Max Bergmann, riaditeľ Európskeho programu Centra pre strategické a medzinárodné štúdie (CSIS), ktorý opísal prvých 100 dní vojny proti Ukrajine ako „úplnú strategickú katastrofu pre Kremeľ“.
„Rusko zažíva výrazný ekonomický spätný chod a globálnu izoláciu. Zjednotilo to a posilnilo aj transatlantickú alianciu," povedal Bergmann. "Putin si nepredstavoval, že sa takto udalosti vyvinú," uviedol Bergmann. Pri spätnom pohľade je podľa neho jasné, že Putin vojnu chcel.
„Chcel vziať Ukrajinu a dekapitovať Zelenského vládu. Ale vojna by poslúžila nielen jeho nacionalistickým cieľom priviesť Ukrajinu späť do ruského košiara, ale rýchle prevzatie Ukrajiny by tiež umožnilo Putinovi vrátiť sa k NATO a USA geopoliticky posilnený," vysvetlil.
„Namiesto toho Rusko vyjde z tejto vojny výrazne oslabené, pričom Putin sa bude snažiť udržať si moc," dodal.
Steven Horrell, vedúci pracovník Transatlantického obranného a bezpečnostného programu Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) uviedol, že ruskému prezidentovi sa nepodarilo dosiahnuť jeho pôvodné ciele, pričom jedným z nich bolo podľa jeho názoru vymazanie národnej identity Ukrajiny.
„Nehľadal len poddajný štát. Ale existenciu nezávislého ukrajinského národa, ktorý sa prikláňa k Západu a spája sa s Európskou úniou, vnímal ako hrozbu pre národné záujmy Ruska,“ myslí si Horrell.
Podcenili Ukrajinu aj Západ
Pripustil, že Putin a Kremeľ ešte nemusia mať pocit zlyhania v strategických cieľoch. Podcenili však Ukrajinu a Západ.
„Podcenili Ukrajinu. Ukrajinské ozbrojené sily a národná identita z roku 2022 nie sú tie z roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym a separatisti vedení Ruskom začali konflikt v Donbase. Tiež sa zdá, že Putin podcenil Západ. Myslím si, že sme mali väčšiu jednotu, než očakával, bezpečnostná pomoc Ukrajine bola oveľa väčšia a oveľa efektívnejšia, než očakával, a sankcie boli oveľa silnejšie, než očakával," dodal Horrell.
James Goldgeier z Centra pre Spojené štáty a Európu v Brookingsovom inštitúte, tvrdí, že z Putinovho hľadiska vojna „neprebehla veľmi dobre“.
„Dúfal, že zvrhne vládu v Kyjeve a nahradí ju vládou, ktorá mu bude lojálna. Snažil sa eliminovať existenciu Ukrajiny ako nezávislej krajiny. Takže to nedosiahol," konštatoval Goldgeier.
Kto má teda navrch?
Melvin vidí vojnu ako jemne vyváženú, s hybnosťou smerujúcou k Ukrajine. „Uvidíme, že v lete sa to bude posilňovať, keď Ukrajina zmobilizuje veľké množstvo vojakov a začne na front prinášať zbrane NATO, ktoré dodali USA a iní. Veľkou otázkou je, ako dlho bude Ukrajina schopná udržať svoje ťaženie od leta, kde budú pravdepodobne dosť vysoké straty. A myslím si, že pre Rusko je otázkou, ako dlho si ruská elita dokáže udržať politickú vôľu bojovať vo vojne, ktorá sa čoraz viac javí ako nevyhrateľná."
Zástupca generálneho riaditeľa RUSI Malcolm Chalmers neverí, že by Rusko prijalo prehru vo vojne. Avšak považuje za nepravdepodobné, že by sa Putinovi podarilo dobyť zvyšok Doneckej a Luhanskej oblasti.
Aj podľa Melvina Rusko dosiahne veľmi malé zisky, ktoré potom môže vydávať za víťazstvo: „Toto však nie je víťazstvo, ktoré si stanovili pred 100 dňami. A stále viac si myslím, že otázka neznie, či môžu dosiahnuť nejaké zisky, ale či ich môžu teraz udržať, keď Ukrajinci začnú prechádzať do protiútoku."
Chalmers sa domnieva, že vojna môže v najbližších mesiacoch dosiahnuť bod, keď Ukrajina bude môcť zvrátiť niektoré z nedávnych ruských územných ziskov, ako sú Mariupol a Cherson. „Ak objem a sofistikovanosť vojenskej podpory, najmä zo strany USA, bude pokračovať počas tohto leta, ukrajinské sily budú schopnejšie," dodal.
Ďalšie dôležité správy
