Putinovi zostáva jediná dilema. Vybrať si, či bude ako Stalin alebo Hitler

Fašistické štáty Európy 20. storočia považovali za politický cieľ ekonomickú sebestačnosť, a to aj za cenu rozpútania svetovej vojny. Adolf Hitler skúmal napríklad otázku, či je možné dosiahnuť autarkiu, teda schopnosť hospodárstva vytvoriť si všetko, čo potrebuje, z vlastných zdrojov, aj v podmienkach Nemecka. Dospel k záveru, že v oblasti surovín a potravín „jednoznačne nie“. „Jediný životaschopný liek spočíval v expanzii na východ,“ píšu Tiago Saraiva a M. Norton Wise vo svojej štúdii o fašizme a autarkii z roku 2010.

Stalinov Sovietsky zväz sa, naopak, neusiloval o sebestačnosť z vlastnej vôle, ako na to v roku 1976 poukázal americký učenec Michael Dohan, špecializujúci sa na sovietsku ekonomiku. Dôvodom skôr bola chudoba v dôsledku Veľkej hospodárskej krízy, ale aj brutálna politika kolektivizácie, ktorá v krajine spôsobila hladomor a podkopala tamojší poľnohospodársky a energetický export.

Skúmali ako eliminovať dovoz

Viazol však aj dovoz. „Aby sa vykompenzovalo náhle zníženie dovoznej ponuky, koncom roku 1931 sa uskutočnila intenzívna domáca kampaň postavená na myšlienke ‚protiimportných výborov‘, ktoré mali nájsť spôsoby, ako eliminovať alebo znížiť dovoz surovín a strojov,“ skonštatoval M. Dohan. Dôsledky tejto politiky boli ďalekosiahle. Sovietsky zväz nechcel dovážať nič, čo však znamenalo všeobecný nedostatok. Bez konkurencie sa produkty sovietskej výroby zvyčajne rozpadali v rukách a sovietske jedlo ústam nechutilo.

Zatiaľ sa zdá, že Putinova vízia bezprostrednej budúcnosti pripomína vynútenú autarkiu v štýle Stalina alebo snahu o nemeckú sebestačnosť Hitlera – s určitými obmenami korešpondujúcimi s prvkami 21. storočia. Myslí si to komentátor Leonid Beršidskij, ktorý je členom tímu Bloomberg News Automation so sídlom v Berlíne.

Rusko pôjde cestou vynútenej autarkie

Uvádza, že dva mesiace po tom, čo Vladimír Putin nariadil inváziu na Ukrajinu, je jasné, že Rusko sa tak ľahko nevráti k žiadnemu druhu normálu, a to najmä ekonomickému. Bez jasného termínu konca vojny je vystavené dlhému obdobiu existencie pod prísnymi západnými sankciami, a teda aj pod vynútenou autarkiou.

„Putinova línia je taká, že Rusko je príliš veľké na to, aby bolo izolované, a Západ nie je dosť veľký na to, aby ho izoloval,“ uvádza autor. Cieľ západných sankcií je podľa L. Beršidského oveľa praktickejší: podkopať Putinovu schopnosť viesť súčasnú vojnu a pravdepodobné budúce vojny.

Rusko je príliš veľké na to, aby bolo izolované, a Západ nie je dosť veľký na to, aby ho izoloval.

„Sankcie sú navrhnuté tak, aby oslabili, nie však izolovali. Hoci Rusko môže čerpať zo svojich vlastných skúseností z minulosti, ako aj od novodobých sankcionovaných krajín, ako je Irán, nachádza sa na neprebádanom území. Prekážky, ktorým čelí, sú horšie ako tie, ktorým museli čeliť Josif Stalin alebo ajatolláhovia.“