Nemecku nie je cudzie byť na zlej strane histórie. Preto by nemalo nikoho prekvapiť, že Berlín strávil posledných 16 rokov s nohami pevne na zlej strane, pokiaľ ide o to, ako zaobchádzať s Ruskom, píše Politico.
Nemecko zmenilo postoj takmer cez noc
Menej predpovedateľná bola rýchlosť, s akou Nemecko v posledných týždňoch opustilo svoj postoj voči Moskve tým, že pozastavilo kontroverzný projekt Nord Stream 2, na Ukrajinu poslalo zbrane, prijalo voči Rusku sankcie a dokonca vyhlásilo, že do svojej vlastnej armády začne nalievať výrazné množstvo peňazí.
Inými slovami, takmer cez noc súhlasilo so všetkým, k čomu ho USA a ďalší spojenci už roky nabádali. Berlín dokonca prišiel aj s mottom Zeitenwende (úsvit novej éry), ktoré je ako stvorené pre zdieľanie na sociálnych sieťach vo forme hashtagu. O pár týždňov bolo jasné, čo sa nemeckí lídri v skutočnosti snažili povedať: „Pohnime sa ďalej.“
Merkelovej naivita ho posmelila
V tejto súvislosti mali Nemci asi toľko šťastia ako ruská armáda na Ukrajine, pretože Nemecko urobilo viac než len to, že „zle odhadlo Putina“, myslí si to Christoph Heusgen, dlhoročný poradca Angely Merkelovej v oblasti zahraničnej politiky a nový predseda bezpečnostnej konferencie v Mníchove.
Tvrdohlavé trvanie Nemecka na zapájaní sa do rozhovorov s ruským lídrom napriek jeho neustálej agresii bolo katastrofálnou chybou. Takou, ktorá Merkelovej zaistí miesto v panteóne politickej naivity po boku Nevilla Chamberlaina.
Pomaly, ale isto, začalo Nemcom dochádzať, že Merkelovej jemný prístup voči Rusku – ktorý dosiahol svoj vrchol v roku 2015, keď plynovod Nord Stream 2 dostal zelenú aj napriek ruskej anexii Krymu a role Ruska v separatistickej vojne na východe Ukrajiny – nielenže otvoril Putinovi dvere, aby mohol pokračovať ďalej, ale ho aj posmeľoval k tomu, aby tak urobil.
Vinu nesie celá generácia politikov
Ruská invázia na Ukrajinu nie je iba popretím Merkelovej kariéry v kresle kancelárky, ale aj zavrhnutím generácie nemeckých politikov naprieč celým spektrom, ktorých zaslepila nostalgia za Ostpolitikou a zmenou prostredníctvom obchodu (Wandel durch Handel). Ide o politiky uvoľňovania zo 70. rokov 20. storočia presadzované kancelárom Willym Brandtom, ktoré podľa Nemecka viedli ku koncu studenej vojny.
Kolektívna zodpovednosť Nemecka je tým, prečo otočiť list. Ľahšie sa to ale povie, než urobí. V nemeckej politike nie je žiadna osobnosť podobná Churchillovi, ktorý roky varoval pred rizikami, ktoré môže priniesť dôvera v Putina. Zatiaľ, čo si Merkelová nesie väčšinu viny, pokiaľ ide o padnutie do Putinovej pasce, pravdou je, že je vinná celá nemecká politická reprezentácia.
Plynovodu sa vzdať nechceli
Dokonca aj po tom, čo Putin v decembri zhromaždil na ukrajinskej hranici tisíce vojakov, Jens Plötner, súčasný poradca Olafa Scholza v oblasti národnej bezpečnosti, radil Scholzovi, aby sa držal Nord Streamu 2 a verejne opakoval fikciu, že ide o viac než len „obchodný projekt“.
Menšie strany nemeckej vládnej koalície – liberálna strana Slobodní demokrati a strana Zelení – v tomto smere takisto nezožali veľa slávy. Zatiaľ čo Zelení namietali proti Nord Streamu 2, robili to skôr z ekologických dôvodov, než zo solidarity s Ukrajinou. Významnejšie boli ich neoblomné námietky voči dodávkam zbraní do Kyjeva, ktoré sa zmenili až po tom, čo začali boje. Slobodní demokrati neboli jednotní v otázke Nord Streamu 2, pričom mnoho členov strany podporovalo viac zapájania sa do diskusii s Ruskom.
Priznali si omyl
Keďže sa v Rusku a v Putinovi celý čas mýlili, nemeckí politici sa uchýlili k použitiu výroku „kto to mohol vedieť“.
„Mýlil som sa, všetci sme sa mýlili,“ povedal pre Welt am Sonntag cez víkend Wolfgang Schäuble, dlhoročný minister financií z CDU. Čo však Schäuble a jeho kolegovia vynechali je, že spojenci Nemecka krajinu roky varovali, že Putina podceňuje. Keď museli čeliť realite, Nemci veľmi nevedeli, ako zareagovať.
Keď ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave, ktorý tento mesiac predniesol na pôde Bundestagu, pripomenul nemeckým poslancom, že obchody, ktoré Nemecko s Ruskom robilo, pomohli financovať vojnu proti jeho krajine, poslanci ho ocenili potleskom v stoji a potom sa vrátili k svojim bežným záležitostiam, čo zahŕňalo aj zablahoželanie dvom poslancom k narodeninám.
Počas studenej vojny sa pojem „užitočný idiot“ stalo označením umiernených ľudí, ktorí padli za obeť dôverčivým argumentom komunistov. Od nemeckého veta z roku 2008, keď sa hlasovalo o členstve Ukrajiny a Gruzínska v NATO, cez naháňanie sa za dohodami s Moskvou v oblasti plynu, po odpor Nemecka k poslaniu zbraní do Kyjeva – lídri krajiny slúžili ako Putinovi užitoční idioti.
Ďalšie dôležité správy
