Udalosti posledných šiestich mesiacov nasvedčujú tomu, že konečne nastal čas, aby sa stredobodom pozornosti stali bezpečnosť a obrana. Nemá to však nič spoločné s obrannou víziou francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, píše Euractiv a dodáva, že za to môžu skôr geopolitické rozhodnutia Ruska.
Zdá sa, že lídri EÚ sa z ruskej invázie na Ukrajinu rýchlo poučili, keďže 11. marca sa vo Versailles dohodli na tom, že výrazne posilnia investície do obrany a zvýšia svoje výdavky na obranu.
Mnoho diplomatov EÚ v Bruseli sa však zhoduje na tom, že zásadným faktorom tohto náhleho pokroku v oblasti obrany bolo rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina.
Strategický kompas
Jeden z diplomatov pre Euractiv vysvetlil, že na väčšine iniciatív sa už pracovalo ešte pred francúzskym predsedníctvom v Rade EÚ, ktoré 1. júla prebralo Česko, alebo boli predmetom rokovaní či ostali zabudnuté niekde v obrannom rámci EÚ.
Najlepším príkladom je nový Strategický kompas pre bezpečnosť a obranu EÚ. Schválený bol v marci, no príprava konceptu trvala dva roky. Dokument nebol priamou odpoveďou na vojnu na Ukrajine, no aj napriek tomu ruská invázia podnietila zmeny, ktoré pomohli zjednotiť členské štáty. Tie vďaka tomu dotiahli jeho najambicióznejšie časti do úspešného konca.
Putinovi „ide karta“
Aj keď je tento vývoj povzbudivý, Brusel je aj naďalej opatrný, keďže európskym ambíciám často postupne začala dochádzať para či z dlhodobého hľadiska nepriniesli žiadne konkrétne výsledky.
Rusko však dosiahlo ďalšiu vec, o ktorú určite záujem nemalo. Európa začína svoju obrannú politiku brať vážne a dokonca sa v nej prebudila reálna vôľa využívať vytvorené nástroje, uzavrel Euractiv.