Emeritný profesor vojnových štúdií na Kráľovskej akadémii v Londýne Lawrence Freedman tvrdí, že hlavní vojenskí lídri sa od lídrov v akejkoľvek inej oblasti vrátane podnikania až tak veľmi nelíšia.
Aj pre vojenských lídrov teda platí, že ich rozhodnutia a spôsob vedenia môžu mať veľký vplyv na úspech či neúspech ich činnosti, píše Freedman vo svojom článku pre magazín Forbes.
Mylné domnienky
Diktátori podľa profesora môžu urobiť v súvislosti s vojnou odvážne rozhodnutia, no je veľmi pravdepodobné, že budú vychádzať z ich vlastných domnienok založených na mylných informáciách. Dôvod je jednoduchý.
„Diktátori sa zvyknú obklopovať podobne zmýšľajúcimi ľuďmi a vernosť si cenia viac než spôsobilosť,“ vysvetľuje Freedman.
To isté podľa neho možno povedať o autokratických podnikateľoch. Či už v zasadačke alebo na bojisku, neschopnosť spochybniť svoje vlastné domnienky a podporiť zdravú diskusiu až príliš často vedú k zlým rozhodnutiam. A tie už potom idú len ťažko vrátiť späť.
Neprimerané rozkazy
Poľní velitelia, ktorí sú ekvivalentom lídrov stredného manažmentu, sa tak dostávajú do ťažkej situácie, konštatuje Freedman.
Príkazy sú niekedy neprimerané, pretože sú založené na neaktuálnych a neúplných spravodajských informáciách. Niet sa potom čo čudovať, ak ich na bojisku odmietnu vykonať aj tí najvernejší velitelia.
V iných prípadoch môže byť vykonanie rozkazov možné, no bola by to hlúposť, keďže môže existovať lepší spôsob ako želaný cieľ dosiahnuť. Ak podriadení čelia rozkazom, ktoré sa im nepozdávajú alebo im neveria, môžu sa uchýliť k alternatívam či rovno k neuposlúchnutiu daných rozkazov.
Môžu ich odďaľovať, vykonať ich iba čiastočne alebo si ich vysvetlia po svojom, aby im lepšie sedeli na situáciu, s ktorou sa musia popasovať.
Taktika rozptýleného velenia
Vojenskí lídri Západu sa tento problém pokúsili vyriešiť zavedením takzvanej „Auftragstaktik“. Ide o taktiku, pri ktorej sa dôraz kladie skôr na výsledok, než na konkrétne použité prostriedky. To veliteľom na všetkých úrovniach velenia umožňuje slobodne konať.
„Západ sa vo veľkom snažil podporiť podriadených v tom, aby boli iniciatívni a prispeli k riešeniu okolností, v ktorých sa ocitli,“ ozrejmuje Freedman. Velitelia dôverujú svojim ľuďom na bojisku, že sú schopní urobiť dôležité rozhodnutia, no sami sú pripravení zasiahnuť, ak sa situácia skomplikuje.
Tento prístup si osvojili aj ozbrojené sily Ukrajiny, všimol si profesor. Vysvetľuje, že ruská štruktúra velenia je viac hierarchická.
Autokratický prístup ruského prezidenta Vladimira Putina k veleniu predstavuje pre lídrov na nižších úrovniach riziko, pretože iba zriedka toleruje, aby hovorili či mysleli sami za seba.
Lekcia aj pre korporácie
Pre človeka, ktorý už má skúsenosti s prácou v korporácii, musí byť takýto spôsob vedenia povedomý, pretože väčšina veľkých spoločností funguje veľmi podobne. A to je problém – pre zamestnancov aj akcionárov.
Riešením je umožniť a podporiť rozptýlené rozhodovanie, konštatuje Freedman.
Ak má byť vedenie účinné, tak vysokopostavení lídri musia zaistiť, aby boli ľudia v predných líniách schopní robiť dobré rozhodnutia. Vďaka tomu pre nich nebude ťažké zveriť im do rúk rozhodovaciu právomoc.
Lídri popredných línií zas musia svojich nadriadených pravdivo informovať o tom, aká je situácia, ak si majú získať ich podporu.
Platí to pre korporácie, ako aj na bojisku, uzatvára Freedman.
Ďalšie dôležité správy
