Summit bývalých krajín Sovietskeho zväzu, ktoré sú členmi Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB), mal byť demonštráciou sily Moskvy. Namiesto toho odhalil, že regionálny vplyv Kremľa sa rozpadá, píše Politico.
Príchod ruského prezidenta Vladimira Putina na toto stretnutie krajín vítala len malá skupinka obyvateľov Arménska. Na námestí v Jerevane však vládla úplne odlišná atmosféra a v rukách aktivistov bolo možno badať transparenty s rôznymi nesúhlasnými heslami. Niektorí protestujúci sa chceli vymaniť z tieňa Ruska, iní zas videli budúcnosť svojej krajiny po boku Západu, a nie ruského „diktátora“.
ODKB v zásade zaväzuje Rusko, Arménsko, Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan k dohode o vzájomnej obrane, ktorá je náhradou Červenej armády ZSSR.
V posledných mesiacoch však začína mať táto organizácia trhliny.
Putin svojim partnerom na konferencii v Jerevane povedal, že fungovanie ODKB sa Rusku javí problematické. Aj napriek tomu je však podľa neho jasné, že organizácia pomáha chrániť národné záujmy, zvrchovanosť a nezávislosť jej členov.
Nie každý to však vidí rovnako. „ODKB je ruským spôsobom zachovania svojej sféry vplyvu v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu,“ vysvetľuje Natasha Kuhrt z King’s College London. Zoskupenie už v minulosti dokázalo, že keď jeho členovia zavolajú o pomoc, tak nebude schopné zakročiť. Slabý výkon Putinovej armády na Ukrajine hlboko znepokojuje zvyšných lídrov ODKB, keďže tí sa pred začiatkom februárovej invázie do veľkej miery spoliehali na Moskvu, ktorá bola zárukou ich bezpečia.
Arménske mestá a dediny sa v septembri ocitli pod paľbou susedného Azerbajdžanu. Tieto dve krajiny spolu už dlhodobo vedú konflikt o región Náhorný Karabach. Arménsky premiér vtedy oficiálne požiadal ODKB, aby zakročila.
Kremeľ však tejto žiadosti vyhovieť nedokázal alebo nechcel, pretože ruské sily, ako aj zmobilizovaní záložníci, už v tom čase boli nasadení do bojov na Ukrajine. Zmohol sa teda iba na to, že na hranice poslal tím pozorovateľov. Toto rozhodnutie v Jerevane vyvolalo protesty o vystúpení krajiny z ODKB.
Jednotu tejto organizácie preveril aj krvavý konflikt medzi Tadžikistanom a Kirgizskom, ku ktorému takisto došlo v septembri. V jeho dôsledku sa Kirgizsko rozhodlo nezúčastniť vojenského cvičenia s názvom „Nezničiteľné bratstvo“, ktoré sa malo konať nasledujúci mesiac.
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko Kremľu dovolil, aby si z Bieloruska spravil odpaľovaciu rampu pre svoje raketové útoky na Ukrajinu. Aj napriek tomu sa Lukašenkovi zatiaľ darí vyhnúť sa nasadeniu bieloruských síl do tejto vojny. V stredu dokonca uznal, že budúcnosť ODKB závisí od úspechu ruskej invázie na Ukrajinu. Čo sa týka pomoci svojmu ruskému spojencovi, tak sa však veľmi pretrhnúť nejde, uzatvára Politico.
Ďalšie dôležité správy
