Spojené štáty a niektoré ďalšie členské štáty NATO vedú s Ruskom nevyhlásenú vojnu. Tento konflikt – ktorý bývalá členka Rady pre národnú bezpečnosť USA (NSC) Fiona Hillová a iní označujú ako tretiu svetovú vojnu –, sa vlastne začal už v roku 2007, keď ruský prezident Vladimir Putin na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii predniesol svoj prejav, ktorý je už dnes súčasťou dejín.
Udalosti nabrali ešte rýchlejší spád vo februári tohto roku, keď Rusko v priebehu jedného desaťročia napadlo Ukrajinu už po druhý raz.
Rusi stoja za Putinom
Po šiestich mesiacoch obnoveného konfliktu sa vynára jednoduchá otázka: Ako USA a ich spojenci v tejto vojne vlastne škodia Putinovi? Na túto otázku nadväzuje ďalšia: Prečo zostal Putin taký obľúbený u priemerného Rusa aj napriek rozsiahlym medzinárodným sankciám proti ruským občanom kolektívne a Putinovi, jeho spojencom a niektorým ruským oligarchom zvlášť?
Doterajšie úsilie ublížiť Putinovi je enormné. Ukrajina odolala ruskej invázii s pomocou USA a ich spojencov zatiaľ odoláva, pričom jej vojnové úsilie naštrbilo Putinovu povesť úspešného vojnového vodcu. Sankcie zo strany Západu viedli k zmrazeniu niektorých aktív ruských elít, obmedzeniu ich cestovateľských aktivít či priškrteniu obchodovania s Ruskom.
V Rusku sa začali objavovať prípadní Putinovi nástupcovia, ktorí z času na čas o sebe dajú aj vedieť. Úplne neutíchli ani protivojnové protesty. Ulica reptá na vysoké ceny, nedostatok tovarov a nemožnosť cestovať. Deravejšie je, zdá sa, aj vrece s citlivými informáciami, no Putinovej obľúbenosti akoby nič z toho nemohlo ublížiť. Prečo?
Zraziť na kolená
Na vine môžu byť aj jednotlivé iniciatívy, ktorých cieľom bolo zraziť Putina na kolená. Napríklad medzinárodné sankcie sú vo všeobecnosti pokladané za neefektívny nástroj na prinútenie štátov, aby zmenili svoje správanie, čo, zdá sa, platí aj v prípade Ruska.
Vojna na Ukrajine navyše posilnila prirodzený patriotizmus „druhého Ruska“ (tých, ktorí žijú mimo veľkých miest), a zabránila tak širšiemu verejnému vystúpeniu proti Putinovi.
To len naznačuje, že ďalšia ruská revolúcia je v nedohľadne. Jediné, na čo sa v úsilí zastaviť Putinovu agresiu pravdepodobne možno spoľahnúť, je jeho vlastná rozporuplnosť a paradoxnosť.
Je to oligarcha
Šéf Kremľa je totiž podľa webu The Hill oligarcha, v čom môže byť kľúč k jeho pádu. Oligarchovia žijú z neistoty. Darí sa im v neštruktúrovaných prostrediach, kde hra nemá jasne stanovené pravidlá.
Oligarchovia ako Putin nadobúdajú bohatstvo a moc tým, že svojich protivníkov udržiavajú v neistote. Sú to oportunisti, ktorým práve neistota umožňuje prekvitať.
Spojené štáty a ich spojenci vojnu proti Putinovi nevyhrajú, keď proti Rusku zavedú tvrdšie sankcie, alebo budú Ukrajine dodávať účinnejšie zbrane. Šancu uspieť majú len v prípade, že ruského vodcu odpoja od kyslíka, ktorým je v jeho prípade neistota.
Ďalšie dôležité správy
