Zrozumiteľné postoje chcela od svojho prezidenta počuť zároveň tá časť ruskej verejnosti, ktorej sa V. Putin javí ako príliš pasívny pri obrane ukrajinských Rusov.
„Žiadni ruskí vojaci, ani inštruktori“
V. Putin odštartoval svoju cestu do Paríža a do Normandie ešte v ruskom Soči besedou so šéfom spravodajstva rozhlasovej stanice Europa-1 a s hlavným redaktorom večernej spravodajskej relácie televízie TF1. K otázke zámerov Ruska voči svojmu východnému susedovi prezident uviedol, že na juhovýchodnej Ukrajine nie sú žiadni ruskí vojaci ani inštruktori. Zároveň poprel obvinenia, že Rusko by zamýšľalo “anektovať alebo destabilizovať juhovýchod Ukrajiny”. S vedomím, že ruská štátna televízia odvysiela vybrané úryvky z tohto interview, predniesol niekoľko výpadov na adresu Spojených štátov. "Nie je tajomstvom, že najagresívnejšiu a najrigídnejšiu politiku v záujme ochrany svojich záujmov, ako to chápe americká vláda, vedú neprestajne práve Spojené štáty" tvrdil ruský prezident. Britký jazyk mal signalizovať domácemu i zahraničnému publiku Putinovo odhodlanie neustupovať vo Francúzsku pred tlakom Západu a vyvracať všetky tvrdenia o ruskom expanzionizme.
Činorodý Obama
Práve na ňom však postavili Spojené štáty s partnermi v NATO po marcovom pohltení Krymu Ruskom stratégiu aktívnej obrany členských krajín aliancie. Tretieho júna ich o tom priletel do Varšavy ubezpečiť americký prezident Barack Obama. Varšavská schôdzka so stredo- a východoeurópskymi prezidentmi a premiérmi bola prvou etapou Obamovho štvordňového európskeho turné. Mal nabitý program a sršal aktivitou v záujme mobilizovania solidarity západných spojencov s Ukrajinou a zvrátenia toho, čo zvyknú označovať za rozpínavosť Ruska.
Zdroj: SITA/AP
Bruselský summit sa konal bez účasti Ruska. Bol náhradou za zrušenú schôdzku v Soči.
Obsahovým vyvrcholením Obamovej misie nebol dvojdňový pobyt v Poľsku, kde sa zišiel aj s nastupujúcim ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom, ale bruselský summit skupiny G7. Už jeho samotné konanie v belgickej metropole predstavovalo potrestanie Moskvy za zabratie Krymu a za podporu federalistov a separatistov na východnej Ukrajine. Bol náhradným podujatím za zrušený summit skupiny G8 v ruskom Soči po tom, čo transatlantickí členovia G7 (USA, Kanada, Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko) presvedčili Japonsko o potrebe pozastaviť Ruskej federácii členstvo v tomto elitnom klube.
G7 tlačí na Rusko
Súdiac podľa rečníckych vystúpení, tlačových konferencií a dokumentov, dosiahol neúnavný B. Obama vo Varšave u východoeurópskych spojencov v NATO a v Bruseli u partnerov v G7 plný súhlas s posilnením obrany východnej Európy. Majú sa o to postarať všetci členovia NATO, ktorým poľská vláda odporúča, aby zvýšili tak ako ona výdavky na obranu.
Kremľu a ruskej generalite robí hlavné starosti posilňovanie americkej vojenskej prítomnosti v regióne a obzvlášť bilaterálna vojenská pomoc USA ukrajinským silovým zložkám. Kyjev o ňu žiadal už od februárového prevratu a americký prezident ju tento mesiac svojmu nastupujúcemu ukrajinskému kolegovi P. Porošenkovi potvrdil hneď dvakrát: 4. júna vo Varšave a o dva dni neskôr v Normandii.
Deň pred príletom hlavy Ruskej federácie do Paríža museli jej zahraničnopolitickí a bezpečnostní poradcovia analyzovať záverečné vyhlásenie G7. Kapitola o Ukrajine obsahovala šesť bodov s očakávaniami a odporúčaniami pre Moskvu na zníženie napätia a normalizáciu vzťahov s Kyjevom po tom, čo si Ukrajinci zvolili nového prezidenta. Rusko musí podľa tohto dokumentu uznať výsledky volieb a otvoriť priame rokovanie s P. Porošenkom.
Ako predísť bumerangovému účinku
S tým Kremeľ súhlasí už od konca mája. S čím si však nevie rady, aspoň navonok, je tón a terminológia požiadaviek ako ukončenie podpory ozbrojeným separatistom na východe krajiny alebo zastavenie snáh o destabilizáciu Ukrajiny. Ak Moskva popiera, že také niečo činí, nemôže verejne sľubovať, že s tým prestane. Putinovi konzultanti sa pokúšali aj o dešifrovanie varovania v bode 5 gésedmičky, že zavedie ďalšie sankcie, „ak si to budú okolnosti vyžadovať“. Pre Kremeľ i ruských oligarchov je to príliš hmlistý pojem s nástrahami, na ktoré sa im ťažko pripravuje.
Práve o to však Západu pri koncipovaní takzvanej tretej fázy sankcií ide. Majú byť plošné a zasiahnuť dôležité priemyselné odvetvia. A znemožniť oligarchom a ruskej vláde podniknúť úhybné manévre. Odborníci EÚ majú pripraviť podklady a scenáre pre tretiu fázu protiruských sankcií do summitu únie plánovaného na koniec tohto mesiaca. S B. Obamom preto prileteli do Bruselu americkí experti na ekonomiky členských štátov EÚ, aby pomohli cizelovať pripravované scenáre podľa ich predpokladaného dosahu na EÚ. Povedané varovným jazykom ruského šéfdiplomata Sergeja Lavrova podľa ich „bumerangového účinku“ na viaceré sektory európskych ekonomík.
Putinov deň
Mediálnym vyvrcholením júnového „amerického týždňa“ v Európe boli slávnosti k 70. výročiu vylodenia spojeneckých vojsk na pobreží francúzskej Normandie. Ruskému prezidentovi, ktorý priletel už večer predtým do Paríža, poskytli príležitosť ukázať sa vo vybranej spoločnosti monarchov, prezidentov a premiérov a s viacerými sa porozprávať. S niektorými i viackrát a za zatvorenými dverami. Šéfhostiteľ celého megapodujatia – francúzsky prezident François Hollande – pozval V. Putina na oslavy dávno pred kyjevským prevratom a následnom odtrhnutí Krymu. Vytrvalo odolával tlakom na zrušenie pozvánky pre V. Putina a sprostredkoval mu kuloárne stretnutia. Ruský hosť sa zišiel s B. Obamom prinajmenej dvakrát a nemecká kancelárka Angela Merkelová mu robila vo Francúzsku pri troche zveličenia dokonalú hostesku.
Zdroj: SITA/AP
Zdroj: SITA/AP
Oslavy vylodenia v Normandii poskytli ruskému prezidentovi šancu ukázať sa v spoločnosti monarchov, prezidentov a premiérov a s viacerými sa porozprávať.
Ostro sledovaná schôdzka so zvoleným ukrajinským prezidentom P. Porošenkom bola určená viac na efekt, pretože obaja činitelia neprestávajú byť v telefonickom kontakte. Pragmatický ukrajinský oligarcha neskrýva pred Kremľom skutočnosť, že svoje kroky v postavení hlavy štátu bude koordinovať s Bielym domom, Medzinárodným menovým fondom, Európskou úniou a Severoatlantickou alianciou. V. Putin preto v Normandii ani len nenavrhol P. Porošenkovi, aby sa zriekol dohôd s USA o modernizácii a výcviku ukrajinských ozbrojených síl.
Slávnosti a vojna
Ukrajinský a ruský prezident odleteli po skončení ceremónií v Normandii do Kyjeva a do Moskvy bez zjavných dohôd o spôsobe utíšenia bojov v Donbase a federatívnom usporiadaní Ukrajinskej republiky. V. Putin legitimizoval čokoládového magnáta na čele Ukrajiny a netrpezlivej ruskej verejnosti mohol len tlmočiť Porošenkov vágny sľub, že pri svojej inaugurácii predloží nový mierový plán pre východnú Ukrajinu.
Ôsmeho júna zložil ukrajinský miliardár prezidentskú prísahu a predniesol dlho očakávanú reč na zmierenie. Počas ceremónií v Normandii ďalší deň počas inauguračných slávností v Kyjeve neutíchala v Doneckej a Luhanskej oblasti občianska vojna. Sprevádzalo ju krviprelievanie a rastúci exodus civilného obyvateľstva smerom do Ruskej federácie. V Rusku silnie volanie po ochrane ukrajinských Rusov i netrpezlivosť s váhavosťou Kremľa pri ďalšom postupe.
„Bola, je a bude ...“
Inauguračný prejav nového ukrajinského prezidenta mnohých Rusov sklamal a znepokojil. Začal pritom nádejne: „Neprahnem po vojne, neprahnem po pomste. Želám si nastoliť mier. Začnem tým, že navrhnem mierový plán.“ Obsahoval úvodnú výzvu k povstalcom: „Prosím, zložte zbrane a ja zaručím imunitu všetkým, ktorí nemajú na rukách krv,“ citovala ho agentúra ČTK. V tom momente ruskí aktivisti na Ukrajine zmeraveli. Znamená to vylúčiť z amnestie všetkých príslušníkov doneckej a luhanskej domobrany, ktorí bojovali so zbraňou v ruke? P. Porošenko prejavil tiež ochotu vytvoriť koridory pre odchod ruských ozbrojencov do Ruska. To by sa dalo interpretovať, že ozbrojencov z radov domácich Rusov sa amnestia netýka.
Hlavný úder naniesol P. Porošenko ukrajinským Rusom a najmä krymským Rusom výrokom: „Krym bol, je a bude súčasťou Ukrajiny. Ohľadom Krymu nemôže byť s nikým žiaden kompromis.“ „Dokázal by si prezident predstaviť Krym, keby ho Kyjev získal späť, aspoň ako voľnú súčasť federalizovanej Ukrajiny?“, preblesklo hlavami mnohých Krymčanov. „Slová o federácii nemajú opodstatnenie. Ukrajina bola, je a bude unitárnym štátom,“ vyhlásil jednoznačne. Desiateho júna skomplikoval občiansku vojnu na juhovýchodnej Ukrajine nový faktor - Donskí kozáci. Na bojiskách v Luhanskej oblasti obsadili deväť miest.
Autor je spolupracovník TRENDU.
