Bez ohľadu na to, aký sa použije ukazovateľ, ruský prezident Vladimir Putin vyhráva na energetických trhoch. Moskva dojí svoje „ropné dojné kravy", pričom každý deň zarobí stovky miliónov dolárov na financovanie svojej invázie na Ukrajinu a domácej podpory pre vojnu, konštatuje komentátor agentúry Bloomberg Javier Blas.
Píše, že keď sa od novembra zavedú európske sankcie proti ruskému exportu ropy, vlády budú čeliť ťažkým rozhodnutiam, keďže energetická kríza začne dotierať na spotrebiteľov a firmy.
Náklady stúpnu
Ako upozornil, náklady na elektrinu pre domácnosti a podniky od októbra stúpnu, keďže prudký nárast príjmov z ropy umožní Putinovi obetovať príjmy z plynu a stlačiť dodávky do Európy, ceny v Spojenom kráľovstve pravdepodobne vyskočia o 75 percent, zatiaľ čo v Nemecku niektoré komunálne služby už varovali, že ceny vzrastú o viac ako 100 percent.
Rusko podľa Blasa úspešne urobilo z dodávok energie svoju zbraň. Západné vlády sa tak dostanú pod čoraz väčší tlak, aby míňali miliardy buď na dotovanie účtov domácností, alebo - ako je to už vo Francúzsku - na prevzatie kontroly nad energetickými spoločnosťami.
Ťažba ruskej ropy
Prvým ukazovateľom, ako Putin zvrátil vývoj, je ťažba ruskej ropy, uvádza komentátor a bilancuje, že minulý mesiac sa produkcia vyšplhala späť na takmer predvojnovú úroveň, v priemere na takmer 10,8 milióna barelov denne, čo je len nepatrný pokles z 11 miliónov čerpaných v januári - bezprostredne pred inváziou na Ukrajinu.
„Na základe odhadov je produkcia ropy tento mesiac zatiaľ o niečo vyššia. Nie je to výkyv. Júl bol tretím mesiacom po sebe, pokiaľ ide o oživenie produkcie ropy, pričom tá výrazne vzrástla z tohtoročného najnižšieho bodu - aprílových desiatich miliónov barelov -, keď sa európski kupci začali vyhýbať Rusku a Moskva už hľadala nových kupcov. Po tomto počiatočnom boji si Rusko našlo nových zákazníkov pre približne milión barelov denne. Európske ropné rafinérie pozastavili nákup ropy z dôvodu 'sebasankcionovania'. Väčšina tejto ropy končí v Ázii, najmä v Indii, ale aj v Turecku a inde na Blízkom východe. A časť prúdi aj do Európy, a to pred plánovaným novembrovým zavedením oficiálnych sankcií. Všetci, ktorí stavili na to, že ruská produkcia ropy bude naďalej klesať, vrátane mňa, sa mýlili," priznal Blas.
Cena ruskej ropy
Pokračoval, že druhým ukazovateľom je cena ruskej ropy. Spočiatku bola totiž Moskva nútená predávať svoje druhy ropy s obrovskými zľavami, aby prilákala kupujúcich. V posledných týždňoch však Kremeľ opäť nadobudol „cenovú silu" a využil napätie na trhu.
Za dobrý príklad nového trendu označil ropu ESPO na ruskom Ďalekom východe. Začiatkom tohto roka sa predávala so zľavou viac ako 20 dolárov za barel v porovnaní s dubajskou ropou - regionálnou referenčnou hodnotou pre Áziu. Nedávno sa však ropa ESPO dotiahla na dubajskú.
Uralská ropa, vlajková loď exportu ruskej ropy do Európy, neprináša podľa Blasa taký prospech ako ESPO, pretože jej kľúčovými kupcami boli tradične skôr krajiny ako Nemecko než India.
„Ale tiež sa zotavuje," poznamenal komentátor. Po aprílovom obchodovaní so zľavou takmer 35 dolárov za barel sa totiž nedávno začala predávať o 20 až 25 dolárov lacnejšie v porovnaní európskou referenčnou ropou Brent.
„Moskva hľadá nových obchodníkov s komoditami, ktorí často pôsobia na Blízkom východe a v Ázii a sú pravdepodobne financovaní z ruských peňazí a ochotní kúpiť ruskú ropu a dopraviť ju na hladné trhy. Keďže Rusko môže ponúkať menšie zľavy, do Kremľa prichádza veľa peňazí. Energetické sankcie tak zatiaľ prinajmenšom nefungujú," konštatoval Blas.
Politika
Konečný ukazovateľ „úspechu Ruska" je podľa jeho názoru skôr politický než trhový. Pripomína, že ešte v marci a apríli boli západní politici optimistickí, že Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) na čele so Saudskou Arábiou a Spojenými arabskými emirátmi sa vzdá spojenectva s Ruskom.
„Stal sa opak. Napriek ceste amerického prezidenta Joea Bidena do Rijádu si Putin zachoval svoj vplyv v rámci aliancie OPEC+. Krátko po tom, čo Biden odišiel zo Saudskej Arábie, priletel do kráľovstva ruský vicepremiér Alexandr Novak, hlavný predstaviteľ Moskvy, ktorý riadi vzťahy s kartelom OPEC. O niekoľko dní neskôr kartel OPEC+ oznámil nepatrné zvýšenie produkcie ropy, čím udržal tlak na globálne energetické trhy," napísal Blas.
Víťazstvo na trhu s ropou podľa neho znamená, že Putin si môže dovoliť vzdať sa príjmov, keď obmedzí predaj zemného plynu do Európy. Vytvorí tým tlak na Berlín, Paríž a Londýn, ktoré sa pripravujú na masívne zvyšovanie maloobchodných cien energií a možný nedostatok plynu, čo môže túto zimu viesť k prídelovému systému.
Putin vyhráva
„Moskva zarába na predaji ropy toľko peňazí, že si môže dovoliť obmedziť dodávky ropy aj do krajín východnej Európy, ako to urobila začiatkom tohto týždňa. Kombinácia chladného počasia, prudkého nárastu dopytu po elektrine a prudko stúpajúcich cien môže koncom roka viesť k podkopaniu západnej podpory Ukrajine. Európski politici, ktorí túžia získať medzinárodnú slávu tým, že sa budú vystatovať svojou podporou Kyjevu, môžu byť menej ochotní uhradiť domáci účet za odvrátenie energetickej chudoby, ktorá hrozí ich voličom. Verejne sú európske vlády stále odhodlané odpojiť sa od ruskej energie. V súkromí si však musia priznať ťažkosti, že tento postoj ohrozuje hospodárstvo ich krajín. Putin vyhráva energetickú bitku. Dúfajme, že táto páka nie je dostatočne silná na to, aby prinútila západných politikov zmierniť svoj postoj v skutočnej vojne," dodal Blas.
