Bývalý americký prezident Richard Nixon po voľbách, ktoré nedopadli v jeho prospech, straníckym kolegom vravel: „Voliči prehovorili – bastardi.“ To si zrejme vraveli po britskom referende byrokrati z Európskej únie na čele so šéfom Európskej komisie Jeanom- Claudom Junckerom.

Ten urazene povedal, že dezertéri si nezaslúžia žiadnu zhovievavosť od susedov. „Som si istý, že dezertéri nebudú vítaní s otvorenou náručou,“ odkázal. Jeho reakcia je prehnaná a hoci referendum vážne podlomilo základy Európskej únie, je jeho postoj mylný.

Ak po brexite európski lídri zaujmú voči Britom postoj ako k dezertérom a pokúsia sa o ešte hlbšiu integráciu, tlak na rozpad EÚ sa nakoniec ešte zvýši. Ide predsa o slobodné rozhodnutie Britov a je nutné ho rešpektovať. Urážať sa a zámerne nespolupracovať je cesta do vzájomnej záhuby. 

Odchod Británie teší (okrem európskych nacionalistov) ruského prezidenta Vladimira Putina a ruských oligarchov. Nie preto, že oslabená mena zlacní nehnuteľnosti v Londýne, ktoré vo veľkom skupujú ruskí oligarchovia. Ten podstatný dôvod je trocha iný. Ruská logika je svojská a pre Kremeľ platí, že čím je slabšia Európska únia, tým je silnejšie Rusko.  

Británia bola v Európe vždy pre blízke vzťahy s Američanmi garantom transatlantickej spolupráce, ktorá Európu opakovane zachránila nielen v oboch svetových vojnách, ale aj v studenej vojne. Odchod Británie bude znamenať oslabenie bezpečnostných väzieb aj pre Slovensko, čoho si je Rusko dobre vedomé.

Moskva dúfa, že Európa, ktorá má dosť vlastných problémov (utečenci, odchod Britov, extrémizmus či dlhová kríza) by mohla ukončiť sankcie oveľa rýchlejšie. V posledných mesiacoch to bola práve Británia, kto v rámci EÚ najostrejšie upozorňovala na vplyv Ruska a rovnaký tvrdý postoj mala aj voči zachovaniu ekonomických sankcií ako trestu za anexiu Krymu.

Kremeľ počíta s tým, že vlna eurofanatizmu v strednej a východnej Európe opadla a takmer v každej krajine popularitu u voličov získavajú populisti či fašisti, ktorí s V. Putinom nemajú morálne problémy spolupracovať. Bez Británie v štruktúrach EÚ sa teda nevyhnutne posunie ťažisko Európy na Východ - k Rusku. Rusko sa už niekoľko rokov snaží obnoviť svoju sféra vplyvu v krajinách strednej a východnej Európy, čo sa mu darí a po odchode Británie tlak z východu posilní.

Kým veľké krajiny na Západe sa s tým dokážu vysporiadať, menšie krajiny Pobaltia a V4 s historickým sentimentom k Rusku, môžu dopadnúť oveľa horšie.

Okrem hrozby Ruska je nutné podotknúť, že po odchode Británie dostane v štruktúrach EÚ dominantné postavenie tandem Nemecka a Francúzska. Británia bola vždy v názoroch ich zdravým protivníkom, prinášala do debaty potrebnú iskru racionality. Jednostranná názorová dominancia môže z dlhodobého hľadiska napredovaniu Európy ublížiť a vyhnať zo štruktúr krajiny, ktorým Rusko otvára náruč.

Odchod Británie odčerpá Európskej únii veľa energie. Práve tá jej môže chýbať na potrebné reformy a vysporiadanie sa s akútnymi problémami, ktorým čelí. Hlasovanie o brexite navyše možno vnímať ako ďalšiu zastávku zmenšovania EÚ. Brusel v najbližších mesiacoch a rokoch bude čeliť ďalším referendám, pretože ľudia sú z hlúposti minulosti nepoučiteľní a ľahko manipulovateľní lacnými blábolmi, ktoré sa ľahko počúvajú.