Ruský prezident Vladimir Putin aj naďalej sleduje ciele svojej krutej vojny na Ukrajine, no aj napriek tomu stíha presadzovať svoje ambície aj v iných krajinách. Rusko sa snaží podkopať demokraciu v mnohých štátoch Európy, pričom plní vrecká krajne pravicovým skupinám a podporuje propagandistickú činnosť, píše agentúra Bloomberg.
Balkánske krajiny sú v očiach Putina mimoriadne živnou pôdou, pokiaľ ide o presadzovanie jeho pohľadu na svet. Ruský prezident sa tu snaží pretlačiť názor, že zámerom NATO je vylúčiť východný slovanský pravoslávny svet na okraj spoločnosti. V centre týchto snáh sa ocitlo Srbsko, ktoré nie je členom NATO a podľa Bloombergu ho možno považovať za najvýznamnejšiu krajinu bývalej Juhoslávie.
Putin na vzostupe
Posledné srbské vlády pracovali na vylepšení vzťahov so Západom a usilovali o členstvo v EÚ.
Na vzostupe sú tu však nebezpečné sily, ktoré podporujú vplyv Putina v Srbsku a menších susedných štátoch. Rusko odmietlo uznať Kosovo, takmer určite má prsty v pokuse o puč v Čiernej hore z roku 2016 a neochvejne podporuje separatistov v Bosne a Hercegovine, vymenúva agentúra.
Okrem toho sa chce Putin uistiť, že sa Srbsko a Bosna nestanú členmi NATO a EÚ. V jeho záujme je aj zisk podpory pre jeho vojenskú katastrofu na Ukrajine a všeobecne by bol rád, keby jeho pokusy o vytvorenie napätia, najmä medzi Srbskom a Kosovom, na chvíľku odpútali pozornosť Západu.
Srbský prezident Aleksandar Vučič sa v otázke svojich sympatií voči Moskve a Západu už dlho pohybuje na tenkom ľade.
Ruská propaganda
Ako teda môže Západ týmto ruským snahám kontrovať? Zhruba 3 500 zostávajúcich mierových síl je síce dôležitých, no nie sú rozhodujúcim faktorom. Skutočne kľúčovými oblasťami tohto boja sú informačná vojna a hospodárska spolupráca, konštatuje Bloomberg.
Z hľadiska informačnej vojny má Moskva navrch. Ruská propaganda v Srbsku zapustila hlboké korene a rozširuje tu falošnú rétoriku o tom, že Putinova vojna je celoslovanskou misiou za zjednotenie Ruska a spurných Ukrajincov, ktorí sú sami slovanského pôvodu.
Táto taktika najviac zaberá na podporovateľov krajnej pravice, no čoraz viac sa začína pozdávať aj bežnému obyvateľstvu.
Na poli ekonomických stimulov však Moskva, našťastie, nemá veľmi čo ponúknuť. Srbské vývozy do Európy sú takmer 15-násobne vyššie než dovozy do Ruska. Vďaka členstvu v EÚ by sa tento rozdiel mohol ešte zvýšiť.
Jednoduché riešenie
Spojené štáty, EÚ a NATO si pritom srdce balkánskych krajín môžu získať relatívne jednoducho, stačí iba, aby tieto krajiny nebrali ako samozrejmosť, konštatuje Bloomberg.
EÚ by mala držať Bosnu a Srbsko na ceste k členstvu dokonca aj v časoch, kedy tak úplne nepredstavujú toho najlepšieho spojenca v boji proti Rusku. NATO by zas malo s týmito krajinami úzko spolupracovať v oblasti vojenských výcvikov a cvičení.
Ďalšie dôležité správy
