Ruský prezident Vladimír Putin dnes telefonicky hovoril s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom o evakuácii civilistov z oceliarní Azovstal, poslednej ukrajinskej bašty v prístavnom meste Mariupol pri Azovskom mori. S odvolaním sa na Kremeľ to napísala ruská agentúra TASS. Podľa hovorcu nemeckej vlády Scholz vyzval šéfa Kremľa, aby čo najskôr dospel k prímeriu vo vojne s Ukrajinou. Rozhovor trval 75 minút.
Blokovanie mierových rozhovorov
Putin podľa TASS upozorňoval Scholza, že rusko-ukrajinské rokovania zablokovala ukrajinská strana a spomínal ,,neľudské metódy ukrajinských neonacistov". Hovorca nemeckej vlády Steffen Hebestreit povedal, že Scholz v rozhovore s Putinom odmietol tvrdenie, že na Ukrajine je rozšírený nacizmus.
Ruské vojská na Putinov rozkaz 24. februára zaútočili na Ukrajinu, čím sa začal najväčší pozemný konflikt v Európe a tiež najväčšia migračná kríza na starom kontinente od konca druhej svetovej vojny. Boje si podľa odhadov už vyžiadali tisíce životov, vrátane civilistov.
Rusko popiera, že by ruskí vojaci útočili na civilistov, a odmieta ako propagandu a zinscenované provokácie správy a stále sa množiace svedectvo o vojnových zločinoch. Práve odhalenie zverstiev, spáchaných ruskými vojakmi v meste Buča pri Kyjeve, viedlo podľa Kyjeva k prestávke v rozhovoroch s Rusmi.
Schôdzka prezidentov
Ukrajinská strana predtým naliehala na osobnú schôdzku prezidentov oboch krajín, aby vyriešili kľúčové problémy, na ktorých viazli rokovania na nižších úrovniach. Ale schôdzku prezidentov ako predčasnú odmieta Moskva, podľa ktorej je nutné najprv pripraviť všetky dokumenty prezidentom na podpis.
„Vladimir Putin podrobne vysvetlil logiku a hlavné úlohy špeciálnej vojenskej operácie na obranu (separatistických) republík Donbasu, hovoril o podnikaných opatreniach na zaistenie bezpečnosti civilného obyvateľstva," citoval TASS z komuniké Kremľa.
Ruský prezident tiež kancelári poskytol „principiálne hodnotenie stavu rusko-ukrajinských rokovaní, ktoré v podstate zablokoval Kyjev". Upozornil podľa komuniké na „pokračujúce hrubé porušovanie noriem medzinárodného humanitárneho práva" a „používanie neľudských teroristických metód" ukrajinskými „bojovníkmi vyznávajúcimi nacistickú ideológiu".
Vláda neonacistov
Putin a ďalší členovia ruského vedenia tvrdia, že v Kyjeve vládnu neonacisti, hoci Ukrajinci si zvolili na čele krajiny prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý je židovského pôvodu, a krajná pravica podľa volebných výsledkov zohráva v ukrajinskej politike úplne marginálnu úlohu.
Hovorca nemeckej vlády uviedol, že Putin so Scholzom rokovali aj o globálnej situácii ohľadom potravín, ktorá je kvôli ruskej útočnej vojne mimoriadne napätá. „Kancelár upozornil, že Rusko za to nesie veľkú zodpovednosť," povedal hovorca.
Rusko zablokovalo námorné cesty pre vývoz ukrajinského obilia a ďalších poľnohospodárskych produktov, ako je kukurica alebo slnečnicový olej. Na importe ukrajinskej pšenice je pritom závislý rad krajín na Blízkom východe, akútny nedostatok potravín hrozí aj v niektorých afrických štátoch.