Aktualizované 15. novembra 2014 o 22.55:

Šesť hodín v sobotu rokovala nemecká kancelárka Angela Merkelová s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Výsledok stretnutia, ku ktorému sa neskôr pridal aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker, podľa agentúry DPA nie je známy, ale témou bola ukrajinská kríza. Schôdzka sa uskutočnila počas samitu skupiny krajín G20.

Putin podľa vyhlásenia hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova opäť Merkelovej podrobne vysvetľoval odtiene ruského a európskeho prístupu ku konfliktu na Ukrajine. Témou boli aj vzťahy Ruska s Nemeckom a EÚ, povedal Peskov bez ďalších podrobností.

Merkelová najskôr rokovala dve hodiny s Putinom medzi štyrmi očami, potom sa k obom štátnikom pripojil Juncker. Po tom, čo v noci na nedeľu miestneho času (sobotňajšie neskoré popoludnie SEČ) Merkelová opustila hotel, kde sa konala schôdzka, pokračoval Putin ešte v bilaterálnom rozhovore s Junckerom.

Putin sa v Brisbane v sobotu stretol s britským premiérom Davidom Cameronom a s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandeom. Ako povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, hlavnou témou stretnutí bola situácia na Ukrajine, hovorili však aj o zhoršených vzťahoch medzi Ruskom a európskymi krajinami.

„Putin aj Cameron vyjadrili záujem o zlepšenie týchto vzťahov,“ povedal Peskov s tým, že za najdôležitejšie obaja považujú prijatie efektívnych opatrení na vyriešenie ukrajinskej krízy a vyhnutie sa konfrontáciám.

Putina a politiku Ruska na Ukrajine ostro kritizoval americký prezident Barack Obama. Ruská agresia proti Ukrajine je podľa neho hrozbou pre celý svet. Podobne sa vyjadril aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy.

Moskva musí podľa neho okamžite prestať s poskytovaním zbraní a bojovníkov na východ Ukrajiny a mala by tiež využiť svoj vplyv a presvedčiť povstalcov k dodržiavaniu prímeria.

Van Rompuy v tejto súvislosti pohrozil Rusku možnosťou prijatia ďalších sankcií voči jeho ekonomike. O prijatí nových sankcií budú v pondelok v Bruseli rokovať ministri zahraničia EÚ.

Putin sa na samite G20 necítil vo svojej koži, Západ ho kritizuje za Ukrajinu

Zdroj: SITA/AP

Napätie vo vzťahoch USA – Rusko

Austrálske mesto Brisbane cez víkend hostí v poradí už deviaty výročný samit skupiny G20, ktorá združuje vlády a centrálne banky najväčších ekonomík sveta. Najvyšší predstavitelia 19 krajín a EÚ sa tradične venujú predovšetkým ekonomickým témam, nevyhli sa však ani debate o kríze na Ukrajine, ktorá spôsobila ochladenie vzťahov medzi Ruskom a Západom.

Podľa expertov je skupina pod nátlakom, aby jej najnovšie vrcholové stretnutie prinieslo hmatateľné výsledky, keďže v uplynulých rokoch bola terčom kritiky pre neschopnosť plniť vytýčené ciele.

Austrália, ktorá G20 momentálne predsedá, je odhodlaná napraviť povesť fóra prostredníctvom nových stratégií hospodárskeho rastu. Tie by mal na dvojdňovom summite predstaviť každý z členov skupiny, ktorá už dávnejšie ohlásila zámer zvýšiť v priebehu piatich rokov celosvetový HDP o dva bilióny dolárov (1,6 bil. eur) a vytvoriť pritom desiatky miliónov nových pracovných miest.

Podobne ako pri samite Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC), ktorý sa konal začiatkom týždňa v Pekingu, sa pozornosť sústreďuje aj na spoločnú prítomnosť prezidentov Ruska a USA. Vzhľadom na terajšie napätie sa však neočakáva formálne dvojstranné rokovanie.

Putin sa na samite G20 necítil vo svojej koži, Západ ho kritizuje za Ukrajinu

Zdroj: SITA/AP

Austrálsky premiér Tony Abbott už pred mesiacom avizoval, že Putina bude počas podujatia konfrontovať s júlovým zostrelením lietadla Malaysia Airlines na východe Ukrajiny, pri ktorom boli podľa neho austrálski občania „zavraždení povstalcami podporovanými Ruskom“. Ruskému lídrovi pritom adresoval hrubý výraz označujúci v austrálskom futbale zrazenie protivníka k zemi. Abbott vyjadril aj nevôľu nad vyslaním ruských vojenských lodí k pobrežiu Austrálie a austrálska tajná služba údajne varovala pred ruskou špionážou.

Aktualizované 16. novembra 2014 o 9.55:

USA a EÚ podľa Obamu momentálne ďalšie sankcie proti Rusku neplánujú

USA a EÚ zostrenie sankcií proti Rusku kvôli ukrajinskej kríze momentálne neplánujú. Doterajšie opatrenia stačia. Napriek tomu budú uvažovať o možnom ďalšom tlaku na Moskvu v prípade potreby. Podľa agentúry DPA to v nedeľu povedal americký prezident Barack Obama počas summitu skupiny G20 v austrálskom Brisbane.

USA by podľa šéfa Bieleho domu dali prednosť tomu, aby Rusko nebolo naďalej izolované. Kým však ruský prezident Vladimir Putin bude porušovať medzinárodné právo, zostane to tak. Obama mu to povedal pri stretnutiach v Brisbane i počas predchádzajúceho samitu Rady pre ekonomickú spoluprácu Ázie a Tichomoria (APEC) v Pekingu. 

Aj britský premiér David Cameron podľa agentúry Reuters v nedeľu uviedol, že Európa a USA dali Putinovi jasne najavo, že jeho krajina bude izolovaná, kým sa kríza okolo Ukrajiny nevyrieši. „Myslím, že Rusko musí vedieť, že medzi Amerikou a EÚ je skutočná jednota v tom, že nepripustíme nejaký trvalý, zamrznutý konflikt na európskom kontinente,“ vyhlásil.

Putin v nedeľu vyhlásil, že je „slušná šanca na vyriešenie“ konfliktu na Ukrajine. Vyjadril sa tak v rozpore so západnými politikmi, ktorí s obavami poukazujú na stupňovanie bojov na juhovýchode Ukrajiny, napísala agentúra Reuters. Putin zároveň na tlačovej konferencii v Brisbane označil rozhodnutie Kyjeva „uvaliť hospodársku blokádu“ na separatistické východoukrajinské regióny za „veľkú, ale nie fatálnu chybu“.

Na tlačovke Putin vystúpil v čase, keď boli ostatní lídri G20 na pracovnom obede. Putin povedal novinárom, že vrcholnú schôdzku opustí pred zverejnením záverečného komuniké, pretože ho čaká dlhý let do Ruska. Po rozhovore s novinármi z Brisbane odletel.

Na Ukrajine pribúda mŕtvych

Ďalších najmenej 20 mŕtvych na východe Ukrajiny za uplynulých 24 hodín hlásia v sobotu vládne sily aj proruskí separatisti. Armáda informuje o desiatich padlých vojakoch a najmenej dvoch zabitých civilistoch, kým podľa vzbúrencov prišlo o život celkovo osem ľudí v Horlivke a v Pervomajsku. O prípadných zabitých rebeloch zdroje neinformujú.

OSN odhaduje, že konflikt na Ukrajine si už vyžiadal 4 132 obetí a takmer 10-tisíc ľudí utrpelo zranenia. Autori správy však dodali, že tieto odhady sú „veľmi zdržanlivé“.