Separatistický líder bosnianskych Srbov Milorad Dodik sa v utorok v Moskve stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Prijatie sa uskutočnilo len deň po tom, ako Dodik v rozhovore pre ruskú agentúru TASS podporil ruskú agresiu voči Ukrajine.
Ruský prezident kvôli tomu odložil na zajtra svoj avizovaný prejav k národu o situácii na Ukrajine.
Agentúra AP napísala, že Dodik, srbský člen trojčlenného predsedníctva Bosny a Hercegoviny (BaH), sa s Putinom stretáva často, najmä pred voľbami, keď chce silne prorusky orientovaným bosnianskosrbským voličom ukázať, že má Putinovu podporu. Naposledy sa Dodik s Putinom stretol v júni, teda niekoľko mesiacov po februárovej invázii Ruska na Ukrajinu, sumarizovala AP.
Séria varovaní z Bruselu
Pripomenula, že najnovšej Dodikovej návšteve v Rusku predchádzala séria varovaní zo strany Bruselu, že Srbsko musí zosúladiť svoju zahraničnú politiku s Európskou úniou, ak sa chce skutočne stať jej členom.
Hoci sa Srbsko oficiálne usiluje o členstvo v EÚ, počas desiatich rokov autokratickej vlády prezidenta Aleksandra Vučiča sa - pod Putinovým vedením - stále viac približovalo k Rusku, konštatovala AP a v tejto súvislosti informovala, že Putin v utorok v Moskve ocenil „strategické partnerstvo“ svojej krajiny so Srbskom.
Podľa AP Západ Moskvu často obviňuje, že sa prostredníctvom svojich spriaznencov v Srbsku a Bosne snaží destabilizovať Bosnu a zvyšok Balkánu.
O Dodikovi je známe, že otvorene obhajoval odtrhnutie Srbmi kontrolovanej polovice Bosny od bosniansko-chorvátskej federácie a jej pripojenie k susednému Srbsku.
Moskva využíva rozpory na Balkáne
Mierová dohoda sprostredkovaná Spojenými štátmi v roku 1995 síce ukončila vojnu v Bosne, v ktorej prišlo o život najmenej 100-tisíc ľudí a milióny ľudí zostali bez domova, zanechala však krajinu hlboko rozdelenú medzi jej tri hlavné etnické skupiny - Bosniakov (Moslimov), Srbov a Chorvátov. Moskva tieto rozpory využíva, a to práve prostredníctvom podpory Dodikovej separatistickej politiky, napísala AP.
Srbský prezident Vučič je momentálne v New Yorku na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN, kde chce podľa svojich slov vyslať signál, že podľa medzinárodného práva má Srbsko rovnaké právo bojovať proti nezávislosti svojej bývalej separatistickej provincie Kosovo ako Ukrajina v prípade regiónov okupovaných promoskovskými separatistami.
Kosovo, kde etnickí Albánci predstavujú viac ako 90 percent obyvateľstva, vyhlásilo nezávislosť od Srbska v roku 2008 - takmer desať rokov po tom, ako aliancia NATO zasiahla náletmi na srbské ciele, aby zastavila masakry srbských síl na kosovských Albáncoch usilujúcich sa o nezávislosť.
Ďalšie dôležité správy
