Dmytro Kuleba, ukrajinský minister zahraničných vecí, odmietol radu Francúzska, pričom sa vyjadril, že Francúzsko sa len strápňuje, keď varuje pred ponížením Ruska, píše Anne-Elisabeth Moutetová, redaktorka portálu The Telegraph. Viac než sto dní telefonátov medzi francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ako aj letecké návštevy do Moskvy, sa tento týždeň dokonca stali predmetom posmechu na proruskom televíznom kanáli Rossija1.
„Macron vkuse vyvoláva! Putin všetky jeho telefonáty ani nezdvihne!... Máme nové slovo ‘Macronitída’. Znamená to volať často, bez dôvodu,“ smial sa Vladimir Soloviov, hviezda televíznej stanice.
Podľa Moutetovej to bolo pravdepodobne vtipnejšie v origináli, no vtip účel splnil. Všetky starostlivo vyvážené výroky Francúzska, výzvy na urýchlené prímerie či „stratégiu východu“, ktorá by umožnila Putinovi zachovať si tvár, boli úplne zbytočné, dodáva.
Išiel hlavou proti múru
Ako mnoho ľudí pred ním, aj Macron, ktorý sa minulý mesiac rozhodol rozpustiť Francúzsky diplomatický zbor, aby mohol Francúzsko za hranicami reprezentovať akýkoľvek nadaný jedinec, bežal hlavou proti múru rokovaní s totalitnou veľmocou, konštatuje Moutetová. Macronov ospevovaný šarm, ktorý mu pomohol získať si kreslo v Elyzejskom paláci, možno funguje vo francúzskej politike, no v reálnom svete tomu tak nie je.
Podľa Moutetovej to neznamená, že Macron je proputinovský či štrukturálne protiamerický – Moutetová ho skôr označila za politického oportunistu, a nie ideológa. Zásad má podľa nej len niekoľko a vždy sa dajú prispôsobiť.
Moutetová ďalej píše, že Macron si je perfektne vedomý, že Francúzsko názorovo stojí za Ukrajinou menej pevne než Británia či Poľsko.
Vplyv si Rusko budovalo roky
Rusko roky starostlivo a prefíkane pracovalo na oddelení častí francúzskeho politického, náboženského a intelektuálneho sveta na svoju stranu. Ruské think-tanky si najímali euroskeptických akademikov, ruské média ponúkali francúzskym moderátorom ich vlastné, dobre financované relácie, francúzski politici dostávali pozvánky na konferencie v Moskve či Petrohrade, vymenúva Moutetová.
Rusko sa snažilo získať si francúzske vojsko spomienkami na Veľkú vlasteneckú vojnu či prehodnotením Napoleonovho ústupu z Ruska, pokračuje Moutetová.
Ako poslednú spomína aj francúzsku katolícku cirkev, ktorú Rusku pozývalo na ekumenické podujatia v Putinovej novej Katedrále Najsvätejšej Trojice z dielne francúzskej architektonickej kancelárie Wilmotte v blízkosti Eiffelovej veže.
Ďalšie dôležité správy
