Pred vyše troma mesiacmi minister financií Igor Matovič ohlásil, že v rámci svojej daňovej „revolúcie“ plánuje znížiť výdavky Slovenska na zbrojenie o 200 miliónov eur ročne.
„Myslím si, že keď naši partneri v NATO investujú dramaticky menej, ako investujeme my, tak patrilo by sa ich trochu počkať,“ argumentoval minister.
Na konci februára sa ukázalo, ako krátkozraké toto odhodlanie bolo. Po útoku Ruska na Ukrajinu je pravdepodobné, že výdavky na obranu sa nielenže zachovajú, ale sa aj dramaticky zvýšia.
Cieľ 2 percentá, ku ktorému sa zaviazali členské štáty NATO, už nebude nutné zlo, ale imperatív. K tomuto kroku ako prvé zavelilo Nemecko.
Nová éra
Putin svojim útokom docielil presný opak, čo chcel – zomkol sa voči nemu takmer celý svet. A ten začne zbrojiť, aby sa pripravil na ďalšie možné ataky Ruska.
Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu oznámil, že krajina vyčlení 100 miliárd eur ešte z rozpočtu tohto roka do špeciálneho fondu na modernizáciu domácej armády. (Ide o sumu o veľkosti slovenského HDP.)
O. Scholz sa zároveň zaviazal, že krajina zvýši svoje výdavky na obranu nad dve percentá HDP. Potvrdil tak radikálnu otočku v zahraničnej politike krajiny, ktorá doteraz bola v postoji k Rusku výrazne umiernená.
„Inváziou na Ukrajinu sme sa dostali do novej éry,“ povedal nemecký kancelár. „Prezident Putin vytvoril novú realitu a táto realita si vyžaduje jasnú odpoveď. Tú ponúkame,“ dodal nemecký kancelár.
Výdavky narastú
Výdavky nad 2 percentá HDP z krajín NATO v roku 2021 dodržiavali ba Spojené štáty, Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Poľsko, Grécko, Rumunsko, Chorvátsko, Litva, Lotyšsko a Estónsko. Čiže zhruba tretina krajín, väčšinou východoeurópskych.
Čoskoro sa k nim pridá aj najväčšia európska ekonomika a vzhľadom na dianie na susednej Ukrajine by sa malo aj Slovensko. Preň to však môže byť politická výzva, keďže značná časť politickej opozície má stále blízko k ruskej ideológii.
You will find more infographics at Statista
