Ruský prezident Vladimír Putin na porade s vedením tajnej služby FSB nariadil tejto nástupkyni sovietskej tajnej polície KGB zdvojnásobiť úsilie pri odhaľovaní a potieraní toho, čo podľa agentúry AP označil za pokusy Západu o destabilizáciu Ruska.
Obvinil Západ, že jeho politika „zadržiavania Ruska“ zahŕňa snahy spútať Rusko hospodárskymi a ďalšími sankciami, snahy „vykoľajiť náš rozvoj, spomaliť ho, vytvárať problémy pozdĺž našich hraníc, vyprovokovať vnútornú nestabilitu a podkopať hodnoty, ktoré zjednocujú ruskú spoločnosť“. Cieľom týchto snáh cudzích mocností, ktoré Putin priamo nemenoval, je podľa neho „oslabiť Rusko a dostať ho pod kontrolu zvonku“.
Prezident menom vedenia krajiny poďakoval FSB za informácie o chystaných provokáciách počas pandémie Covidu-19 a pokusoch „spochybniť ruské úspechy v boji proti koronavírusu“. Súčasne nariadil tajnej službe pripraviť sa na provokácie počas nadchádzajúcich volieb do dolnej komory ruského parlamentu. Uviedol, že právo občanov slobodne si zvoliť svojich zástupcov bude ubránené pred akýmikoľvek provokáciami. Denník Kommersant k tomu dodal, že poslanci tento mesiac prijali zákon o zablokovaní nezákonnej agitácie na internete.
Rusko ešte nedosiahlo vrchol svojho historického vývinu, vyhlásil Putin
Putin, ktorý sám v minulosti býval dôstojníkom KGB a riaditeľom FSB, na porade podľa agentúry Interfax uviedol, že vlani bola v Rusku prekazená činnosť 72 pracovníkov a 423 agentov zahraničných špeciálnych služieb. Zdôraznil, že naďalej treba nepripustiť úniky tajných informácií vojenského charakteru, údajov o pokrokových technológiách a perspektívnom bádaní ruských vedcov a zbrojných podnikov.
Vzťahy Ruska a Západu sa prepadli na dno v ére po skončení studenej vojny kvôli ruskej anexii ukrajinského polostrova Krym na jar 2014, ruskému zasahovaniu do amerických prezidentských volieb v roku 2016 a naposledy kvôli uväzneniu ruského opozičného politika Alexeja Navaľného a potlačení protestov požadujúcich jeho oslobodenie, pripomenula AP. Dodala, že Navaľnyj bol zatknutý 17. januára hneď po návrate do Ruska z Nemecka, kde sa päť mesiacov liečil z otravy nervovo paralytickou látkou. Otravu pripisuje Kremľu. Ruské úrady to odmietajú a obviňujú Navaľného zo spolupráce so západnými spravodajskými službami. Tieto tvrdenia Navaľnyj zosmiešňuje.
Navaľnyj nie je Lenin a v Rusku sa zatiaľ nechystá protiputinovská revolúcia
Navaľnyj bol tento mesiac odsúdený na dva a pol roka väzenia za porušovanie podmienečného trestu počas liečby v Nemecku. Súd kvôli tomu zmenil predtým uložený podmienečný trest za spreneveru na nepodmienečný. Navaľnyj označuje súdne procesy, ktoré ho postihli v Rusku, za vykonštruované a argumentuje, že Európsky súd pre ľudské práva tieto procesy uznal za nespravodlivé.