Rusko používa taktiku 20. storočia na dosiahnutie cieľov z 19. storočia, zatiaľ čo 21. storočie mu uniká. Šance stať sa modernou veľmocou tak automaticky miznú. Prezident Vladimir Putin nepoužíva internet ani nemá smartfón. Pred desiatimi rokmi nariadil ľuďom v najbližšom kruhu používať písacie stroje. V tomto kontexte nie je prekvapením, že Rusko výrazne zaostáva v oblasti umelej inteligencie, uvádza Financial Times.
Globálne sankcie zároveň zabránili rozvoju domáceho AI sektora. Rádio Slobodná Európa nedávno informovalo, že Sberbank – väčšinovo štátom vlastnený ruský finančný gigant – dokázal od začiatku invázie na Ukrajinu vo februári 2022 získať len 9-tisíc grafických procesorov. Microsoft ich pritom vlani zakúpil takmer 500-tisíc. Rusko má síce nových obchodných partnerov, tí ale nemajú prístup k pokročilým polovodičom. Situáciu ešte zhoršuje fakt, že od roku 2022 prišla krajina o približne 10 percent technologickej pracovnej sily.
Putinove reči o mieri sú len ilúziou, varujú európski lídri. Stále vraj chce celú Ukrajinu
V dôsledku týchto faktorov sa Rusko v Globálnom AI indexe Tortoise Media umiestnilo na 31. mieste – za všetkými hlavnými ekonomikami a dokonca aj za menšími krajinami ako Portugalsko, Nórsko, Írsko či Luxembursko. Rusko má pritom silnú motiváciu. Ak chce V. Putin rozšíriť cenzúru na umelú inteligenciu, bude potrebovať viac špičkového IT výkonu – teda viac čipov.
Zároveň bude potrebovať prístup k čoraz výkonnejším čipom, keďže umelá inteligencia mení charakter vojenských konfliktov. Čipy sa stávajú kľúčovým strategickým prvkom pre armády; bez nich pokrok v obranných technológiách nenastane.
Niektorí tvrdia, že stojíme na prahu revolúcie autonómnych zbraňových systémov. Ak je to pravda, Rusko nebude mať prostriedky na vývoj armády 21. storočia. Ak sa vojna na Ukrajine v nasledujúcich rokoch zmrazí, rozdiel v schopnostiach medzi ruskými a európskymi armádami sa môže zvýšiť rádovo.
Ďalšie dôležité správy
